Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhé kolo komunálnych volieb v talianskych mestách sa konalo v nedeľu aj pondelok a ho poznačila nízka volebná účasť.
Autor TASR
Rím 25. júna (TASR) - Novou primátorkou Florencie bude Sara Funarová, kandidátka stredoľavicovej aliancie vedenej Demokratickou stranou (PD). Zo ziskom vyše 60 percent hlasov v druhom kole komunálnych volieb porazila kandidáta pravice Eikeho Schmidta, historika nemeckého pôvodu a bývalého riaditeľa prestížnej galérie Uffizi. TASR informuje podľa agentúr AFP a Reuters.
Funarová bude prvou ženou na tomto poste a Florencia vďaka jej víťazstvu zostala politickou baštou ľavice. Od roku 2014 bola členkou tamojšieho mestského zastupiteľstva za PD. Na starosti mala sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, imigráciu a vzdelávanie. Nahradí dosluhujúceho Daria Nardellu (PD), ktorý má za sebou dve päťročné funkčné obdobia.
Schmidt je politickým nováčikom, ktorého kandidatúru podporil kabinet krajne pravicovej premiérky Giorgie Meloniovej. Známy je najmä vďaka úspešnej prestavbe galérie Uffizi v období, keď ju viedol v rokoch 2015 až 2024. Ak by zvíťazil, bol by vôbec prvým pravicovým politikom na čele tohto liberálneho mesta.
Funarová vyštudovala psychológiu. Svoje víťazstvo vo voľbách symbolicky venovala starému otcovi Pierovi Bargellinimu, ktorý bol taktiež nakrátko primátorom Florencie. Viedol ho v čase ničivej povodne na rieke Arno z roku 1966 a vyslúžil si prezývku "primátor povodní".
Druhé kolo komunálnych volieb v talianskych mestách sa konalo v nedeľu aj pondelok a ho poznačila nízka volebná účasť. Stredoľavicové strany okrem Florencie udržali aj severotalianske Bergamo a získali metropolu Sardínie, Cagliari. Stredoľavicová aliancia strán vedená PD viedla podľa takmer konečných výsledkov aj univerzitnom meste Perugia v strednom Taliansku a v Bari v Apúlii na juhu Talianska.
Výsledky komunálnych volieb sú považované za mierny neúspech pre pravicovú koalíciu Meloniovej, ktorá však pred dvoma týždňami triumfovala vo voľbách do Európskeho parlamentu a ktorej mocenské postavenie v Taliansku veľmi neovplyvnia.
Druhé kolo volieb sa konalo v mestách s viac ako 15.000 obyvateľmi, kde nijaký z kandidátov nezískal v prvom kole viac než 50 percent hlasov. Uskutočnili sa v 14 regionálnych či provinčných hlavných mestách a volebná účasť bola približne 48 percent.
Prvé kolo volieb sa konalo súbežne s voľbami do Európskeho parlamentu (8. a 9. júna) a pričom svoj hlas v ňom odovzdalo približne 63 percent voličov.
Funarová bude prvou ženou na tomto poste a Florencia vďaka jej víťazstvu zostala politickou baštou ľavice. Od roku 2014 bola členkou tamojšieho mestského zastupiteľstva za PD. Na starosti mala sociálnu starostlivosť, zdravotníctvo, imigráciu a vzdelávanie. Nahradí dosluhujúceho Daria Nardellu (PD), ktorý má za sebou dve päťročné funkčné obdobia.
Schmidt je politickým nováčikom, ktorého kandidatúru podporil kabinet krajne pravicovej premiérky Giorgie Meloniovej. Známy je najmä vďaka úspešnej prestavbe galérie Uffizi v období, keď ju viedol v rokoch 2015 až 2024. Ak by zvíťazil, bol by vôbec prvým pravicovým politikom na čele tohto liberálneho mesta.
Funarová vyštudovala psychológiu. Svoje víťazstvo vo voľbách symbolicky venovala starému otcovi Pierovi Bargellinimu, ktorý bol taktiež nakrátko primátorom Florencie. Viedol ho v čase ničivej povodne na rieke Arno z roku 1966 a vyslúžil si prezývku "primátor povodní".
Druhé kolo komunálnych volieb v talianskych mestách sa konalo v nedeľu aj pondelok a ho poznačila nízka volebná účasť. Stredoľavicové strany okrem Florencie udržali aj severotalianske Bergamo a získali metropolu Sardínie, Cagliari. Stredoľavicová aliancia strán vedená PD viedla podľa takmer konečných výsledkov aj univerzitnom meste Perugia v strednom Taliansku a v Bari v Apúlii na juhu Talianska.
Výsledky komunálnych volieb sú považované za mierny neúspech pre pravicovú koalíciu Meloniovej, ktorá však pred dvoma týždňami triumfovala vo voľbách do Európskeho parlamentu a ktorej mocenské postavenie v Taliansku veľmi neovplyvnia.
Druhé kolo volieb sa konalo v mestách s viac ako 15.000 obyvateľmi, kde nijaký z kandidátov nezískal v prvom kole viac než 50 percent hlasov. Uskutočnili sa v 14 regionálnych či provinčných hlavných mestách a volebná účasť bola približne 48 percent.
Prvé kolo volieb sa konalo súbežne s voľbami do Európskeho parlamentu (8. a 9. júna) a pričom svoj hlas v ňom odovzdalo približne 63 percent voličov.
