Vatikán 10. marca (TASR) - Voľba nového pápeža, nástupcu odstúpivšieho Benedikta XVI., sa v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne začne v utorok 12. marca popoludní.

Svoju abdikáciu oznámil Benedikt vo februári. Zdôvodnil to tvrdením, že v dôsledku pokročilého veku už nemá dostatok síl na ďalšie vykonávanie svojho úradu.

Pápeža volí zbor kardinálov (konkláve) na celý život, cirkevné právo však nevylučuje ani jeho odstúpenie. Hlava katolíckej cirkvi nemusí v tomto prípade uviesť nijaké dôvody, jej odstúpenie nesmie ani nikto prijať. Podstatné však je, aby pápež prijal rozhodnutie odstúpiť úplne dobrovoľne. Takéto sú zásady kánonického práva (Can. 332 §2), ktoré v roku 1983 zreformoval Ján Pavol II.

Predošlé konkláve sa začalo 18. apríla 2005

Predošlé konkláve, na ktorom kardináli volili nového pápeža, sa začalo 18. apríla 2005. Kolégium kardinálov zvolilo 19. apríla 2005 nemeckého kardinála Josepha Ratzingera za 265. pápeža v dejinách katolíckej cirkvi. Nástupcu zosnulého Jána Pavla II. inaugurovali 24. apríla 2005.

Zvolenie 265. pápeža oznámil čilský kardinál Jorge Arturo Medina Estévez tradičnou formulou "Annuntio vobis gaudium magnum: habemus papam" (Oznamujem vám veľkú radosť: máme pápeža).

Foto: TASR/AP Photo

Najrýchlejšia voľba v poslednom storočí

Išlo o jednu z najrýchlejších volieb hlavy katolíckej cirkvi v poslednom storočí. Pápeža Pia XII. zvolili v roku 1939 v treťom hlasovaní za jeden deň, Jána Pavla I. v roku 1978 po štyroch hlasovaniach. Ratzingera zvolili kardináli po štyroch alebo piatich hlasovaniach počas druhého dňa prvého konkláve v treťom tisícročí.

Nemecký kardinál Joseph Ratzinger po svojom zvolení za pápeža prijal pápežské meno Benedikt XVI. Zvolil si ho po Benediktovi XV., ktorý nastúpil na Petrov stolec v roku 1914. Voľba pápežského mena je čisto osobným rozhodnutím pontifika. Každá hlava rímskokatolíckej cirkvi chce totiž svojím menom signalizovať svoj program.

Foto: TASR/AP Photo

Výhradné právo kardinálov

Foto: TASR/AP

Od roku 1059 majú výhradné právo voliť pápeža kardináli. Toto právo je od roku 1970 podmienené vekom – kardináli, ktorí dovŕšili vek 80 rokov, strácajú v prípadnom konkláve právo voľby. Rozhodol o tom prostredníctvom apoštolského listu motu proprio pápež Pavol VI., ktorý tiež definoval miesto východných patriarchov v kardinálskom zbore a stanovil maximálny počet členov kardinálskeho zboru s právom voľby v konkláve na 120.

Kardinálske kolégium je najdôležitejším poradným grémiom pápeža. Počet jeho členov sa v priebehu dejín menil; v minulosti bol oveľa nižší ako dnes – napríklad v období od 12. do 15. storočia nepresahoval tri desiatky. V roku 1586 ho pápež Sixtus V. stanovil na 70. Tento záväzný počet zrušil až pápež Ján XXIII. v roku 1958. V minulosti pozostával kardinálsky zbor zväčša z Európanov, najmä Talianov. Až po Druhom Vatikánskom koncile sa rozšíril aj o zástupcov iných kontinentov.

Zvony sa rozozvučia, ak je voľba úspešná

V prípade, že voľba nového pápeža je úspešná, rozozvučia sa zvony na Bazilike sv. Petra a zo Sixtínskej kaplnky vychádza biely dym. Kardináli oznámia svetu, že vybrali nového nástupcu, keď nechajú zhorieť hlasovacie lístky s dodatočnou látkou, ktorá dym sfarbí na bielo. Ak sa počas hlasovania nedohodnú, z kaplnky vychádza čierny dym.

Najdlhšie zasadalo konkláve v roku 1268 v talianskom meste Viterbo, keďže trvalo dva roky, deväť mesiacov a dva dni. Kardináli neboli schopní dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu ani po tom, čo im výrazne znížili zásoby jedla. Keď pobúrení obyvatelia mesta začali rozoberať strechu nad volebnou miestnosťou, kardináli konečne v septembri 1271 zvolili za pápeža Gregora X., pretože členovia konkláve sa obávali návalu prvých jesenných dažďov.

Dav podpálil biskupské sídlo

Aj konkláve v roku 1314 v juhofrancúzskom Carpentras bolo dramatické. Netrpezlivý dav vtedy podpálil biskupské sídlo, kde sa zišli kardináli, ktorí sa následne dali na útek. Koncom roku 1316 zamkol princ Philip členov konkláve do dominikánskeho kláštora v Lyone. Po 40 dňoch bol 7. augusta 1316 konečne zvolený pápež Ján XXII.

Voľba Pia XII. v roku 1939 trvala 20 hodín a teda sa ráta medzi najkratšie v dejinách.

Dňa 13. decembra 1294 sa po piatich mesiacoch vzdal svojho postu Celestín V., pretože cítil, že nové povolanie nezvládne. Cirkevní historici hovoria o nápadnom čudákovi, ktorý takmer vôbec neovládal latinčinu. Kardináli si ho zvolili len kvôli tomu, že sa počas skoro dvojročného rokovania nedokázali zhodnúť na inom kompetentnom kandidátovi. Po svojom odstúpení sa Celestín uchýlil do kláštora. Iní historici tvrdia, že Celestína donútil odísť jeho nástupca Bonifác VIII. a poslal ho do kláštorného vyhnanstva, kde Celestín zomrel.

Už v prvých storočiach prenasledovali pápežov vo vzájomnom súperení o moc rímski cisári a vyháňali ich do exilu. Dejiny priznávajú aj to, že niekoľko pápežov bolo zavraždených.

Pápež Benedikt XVI. 26. júna 2007 zmenil pravidlá voľby nového pápeža, pričom sa vrátil k tradičnému systému, na základe ktorého nového pontifika v rámci hlasovania musia podporiť najmenej dve tretiny kardinálov. Tradičný systém voľby najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi zmenil v roku 1996 pápež Ján Pavol II. Zmena spočívala v tom, že na zvolenie hlavy katolíckej cirkvi stačila absolútna väčšina hlasov, ak sa kardináli na osobe nového pápeža nevedeli dohodnúť ani po viac dní trvajúcom hlasovaní.