Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 13. jún 2024
< sekcia Zahraničie

Českí vedci skúmali psychiku mladých, ťažkosťami trpia viac ženy

Ilustračné foto Foto: TASR

Mladí dospelí vo veku od 18 do 30 rokov musia podľa vedcov v súčasnom svete čeliť mnohým výzvam.

Praha 21. mája (TASR) - Úzkosťami, depresiou a syndrómom vyhorenia medzi mladými dospelými trpí viac žien než mužov. Príznaky zhoršuje zlý spánok či pravidelná konzumácia alkoholu. Trvalé dôsledky na duševné zdravie malo obdobie pandémie. Vo výskume vplyvu moderného životného štýlu na psychiku mladých to zistili vedci z Psychiatrickej kliniky 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (1. LF UK) a Všeobecnej fakultnej nemocnice (VFN) v Prahe. Spravodajkyňu TASR o tom informovala jej hovorkyňa Veronika Ležatková.

Mladí dospelí vo veku od 18 do 30 rokov musia podľa vedcov v súčasnom svete čeliť mnohým výzvam. Tlaky spojené s digitálnymi médiami, sociálnymi sieťami aj dynamickým vývojom na trhu práce môžu zvyšovať stres, úzkosť a pocit izolácie. Podotkli, že tejto vekovej skupine sa ešte len dokončuje vývoj mozgu. Rozhodnutia a skúsenosti z tohto obdobia preto podľa nich môžu mať významný vplyv na ich duševné zdravie.

Výskumný tím zbieral dáta o duševnom zdraví a životnom štýle mladých dospelých v ČR viac než desať rokov. "Zistili sme, že úzkosť sa vyskytuje viac u žien než u mužov, rovnako ako depresia a syndróm vyhorenia," upozornil prednosta Psychiatrickej kliniky 1. LF UK a VFN Martin Anders.

Podľa Ležatkovej z analýzy vyplynulo, že muži s vyšším vzdelaním trpia depresiou menej často. Ťažkosti však zhoršujú problémy so spánkom, a to ženám aj mužom. K ich nárastu podľa výskumu dochádzalo postupne od roku 2017 s výnimkou obdobia od marca 2020 - vtedy sa na určitý čas symptómy depresie u mladých znížili. Anders si to vysvetľuje pocitom súdržnosti zo začiatku pandémie.

O niekoľko mesiacov však hodnoty výrazne narástli, podľa vedcov v dôsledku dlhodobého stresu a neistoty. Vysoké zostávali aj v nasledujúcich rokoch, čo podľa nich ukazuje na trvalé dôsledky pandémie na duševné zdravie. Tá spolu s ďalšími udalosťami ako vojna na Ukrajine vplývala aj na zvyšovanie miery vyhorenia.

Výskum podľa vedcov ukázal, že mladí dospelí sú najmä v oblasti duševného zdravia vystavení vysokému zaťaženiu a vypätiu. Poukázali aj na vzťah medzi duševným zdravím a akademickým úspechom. Ten podľa nich naznačuje, že je nevyhnutné integrovať psychologickú podporu do vzdelávacích a profesijných poradenských programov. Zvláštnu pozornosť v otázkach úzkosti, depresie a vyhorenia si podľa výskumníkov vyžadujú aj pretrvávajúce genderové rozdiely.

Aby sa zvýšila ochota mladých dospelých vyhľadať odbornú pomoc, je zásadná osveta. Do popredia verejného záujmu by sa podľa nich mali dostať výchovno-vzdelávacie kampane, verejné debaty či otvorené diskusie na tému duševného zdravia. "Podpora duševného zdravia je kľúčová pre budovanie odolných komunít, ktoré sú schopné efektívne čeliť výzvam," dodali odborníci z 1.LF UK.

(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)