Pasadena 10. januára (TASR) – Ľudský mozog vníma zmyslové údaje rýchlosťou presahujúcou jednu miliardu bitov za sekundu, no spracúva ich prekvapivo nízkou rýchlosťou – iba desať bitov za sekundu, uvádza nová štúdia. TASR informuje na základe správy vedeckého žurnálu Neuron a servera Live Science.

Periférna nervová sústava, sieť neurónov prenášajúca informácie medzi telom a mozgom, prijíma informácie o prostredí rýchlosťou presahujúcou jednu miliardu bitov za sekundu, teda o niečo rýchlejšie ako bleskurýchle internetové pripojenie s rýchlosťou 125 megabajtov (MB), píše Live Science. Ľudia však myslia a spracúvajú informácie iba rýchlosťou desať bitov (1,25 bajtu) za sekundu, uvádza štúdia dvojice vedcov z Kalifornského technologického inštitútu (Caltech) zverejnená 17. decembra vo vedeckom žurnále Neuron.

"V porovnaní s hocijakou rýchlosťou prenosu informácií, na ktorú narážame v každodennom živote, ide o smiešne nízke číslo. Znervóznieme už vtedy, keď napríklad rýchlosť internetového pripojenia klesne pod 100 megabitov (1,25 MB), pretože by nám pri sledovaní mohli sekať seriály. Ak však pri nich nezaspíme, náš mozog z tohto obrovského množstva informácií nikdy nevyťaží viac ako desať bitov informácií za sekundu," uvádza štúdia.

Autori štúdie túto rýchlosť získali ako výsledok výpočtu, pri ktorom počet bitov informácií potrebných na vykonanie úlohy vydelili časom potrebným na splnenie úlohy. Úlohou mohlo byť napríklad poskladanie Rubikovej kocky alebo naučenie sa poradia kariet v balíčku spamäti. Výsledok približne desať bitov za sekundu dosiahli experti schopní dokončiť úlohy v priebehu niekoľkých sekúnd, píše Live Science.

Štúdia otvára niekoľko otázok týkajúcich sa spôsobu a dôvodu, pre ktoré ľudský mozog vytesňuje nadbytočné informácie zhromaždené nervovou sústavou. Rýchlosťou desať bitov za sekundu totiž dokáže informácie prenášať jedna jediná nervová bunka (neurón), upozorňuje Live Science.

"Jediný neurón dokáže fungovať tak dobre ako celá opica. Stačí vám jeden neurón na to, aby ste dokázali zakódovať odpoveď na otázku typu áno–nie a tiež na jej vykonanie. Na čo sú nám teda všetky tie miliardy neurónov, keď aj tak fungujeme rýchlosťou desať bitov za sekundu?" skonštatoval pre Live Science Ťie-jü Čeng, jeden z autorov štúdie.

Štúdia prináša potenciálne vysvetlenie dôvodu, pre ktorý ľudia nedokážu naraz premýšľať o viacerých veciach naraz, napríklad počúvať viacerých rozhovorov naraz. Dôvodom môže byť podľa výskumníkov evolučná história – nervové sústavy prvých živočíchov viedli organizmy iba k zdrojom potravy alebo preč od nebezpečenstva, preto sa museli v danom momente rozhodovať iba o jednej veci. Abstraktnejšie myšlienky môžu fungovať na podobnom princípe, preto zrejme nedokážeme uvažovať o viacerých veciach súčasne, uvádzajú autori štúdie.

Mozog podľa nich pracuje v dvoch súčasne fungujúcich režimoch – "vonkajší mozog" prijíma milióny bitov údajov, kým "vnútorný mozog" sa sústredí len na ich malú časť. Odhalenie procesu výberu informácií prenášaných z vonkajšieho mozgu do vnútorného si bude vyžadovať štúdium ľudí pri komplexných činnostiach, napríklad šoférovaní, kde je potrebné často meniť pozornosť na rozličné aspekty vykonávanej úlohy, dodáva Čeng.