Quantcast
< sekcia Zahraničie

VEDECKÉ OBJAVY: Sarkofág zo 14. storočia či fosília predka chobotníc

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Vedci objavili fosíliu predka chobotníc a predpovedali aj dráhu asteroidu

Svet 18. marca (TASR) - Objav najstaršieho známeho predka chobotníc, predpoveď času a miesta dopadu asteroidu, objav vzácnych hrobiek a sarkofágu v populárnej turistickej destinácii, úspešný výstup do voľného vesmíru, ale aj pozastavenie rusko-európskej misie ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Paleontológovia objavili fosíliu najstaršieho známeho predka chobotníc. Tento hlavonožec žil podľa odborníkov o celé milióny rokov, skôr než sa doteraz predpokladalo – zrejme ešte pred existenciou dinosaurov. Podľa expertov to bolo pred 328 miliónmi rokov. Meral približne 12 centimetrov a na rozdiel od súčasných chobotníc nemal osem chápadiel, ale desať. Bádatelia sa domnievajú, že žil v plytkej vode v zálive vtedajšieho tropického oceánu. Dinosaury sa na Zemi objavili pred zhruba 240 miliónmi rokov.

Bádatelia ho pomenovali Syllipsimopodi bideni, podľa amerického prezidenta Joea Bidena. Pomenovanie tohto druhu po šéfovi Bieleho domu Bidenovi je podľa vedcov myslené ako kompliment. Veda a výskum totiž patrí medzi stanovené priority Bidenovej administratívy, vysvetlili.

Uplynulý víkend narazil do Zeme malý asteroid. Teleso dlhé približne tri metre, ktoré dopadlo do mora neďaleko Islandu a nespôsobilo žiadne škody, je pozoruhodné tým, že odborníci lokalitu jeho dopadu predpovedali niekoľko hodín predtým, než k nemu došlo.

Zhruba dve hodiny pred dopadom asteroidu v noci na sobotu ho objavil maďarský astronóm z observatóriu Piszkéstető. Nahlásil ho medzinárodnému Centru pre malé planétky v britskom Cambridgei, ktoré sa špecializuje na malé kozmické telesá. Odtiaľ informácia putovala cez celosvetovú sieť observatórií.

Systém amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) na vyhodnocovanie nebezpečenstva dopadu "Scout" potom na základe týchto prvých meraní vypočítal trajektóriu letu planétky, ktorá dostala meno 2022 EB5.

Scout určil, že 2022 EB5 vstúpi do zemskej atmosféry juhozápadne od nórskeho ostrova Jan Mayen, ktorý sa nachádza takmer 470 kilometrov od východného pobrežia Grónska a severovýchodne od Islandu. Predpoveď miesta aj času nárazu sa naplnila, potvrdili infrazvukové detektory.

O novom objave informovali v uplynulom týždni aj archeológovia, nie však vo vesmíre, ale v jednej z najfrekventovanejších turistických atrakcií na svete. Niekoľko hrobiek a olovený sarkofág pochádzajúci pravdepodobne zo 14. storočia objavili archeológovia v parížskom Chráme Matky Božej, Katedrále Notre-Dame.

Tieto pohrebné miesta "pozoruhodnej vedeckej kvality" boli odkryté počas prípravných prác na rekonštrukciu sanktusníka – štíhlej drevenej veže situovanej na hrebeni strechy v bode, kde bočná chrámová loď pretína hlavnú loď katedrály. Vo veži býva umiestnený malý zvon. Sanktusník sa zrútil v roku 2019 následkom požiaru.

Medzi hrobkami bol "kompletne zachovaný sarkofág z olova v tvare človeka". Predpokladá sa, že rakvu vyrobili pre vysokého hodnostára v 14. storočí po výstavbe katedrály (1163-1345).

Vedci tiež objavili kusy maľovaných sôch, ktoré sa nachádzali tesne pod súčasnou úrovňou podlahy katedrály. Zrejme išlo o súčasť pôvodnej chórovej priečky z 13. storočia – architektonického prvku oddeľujúceho oblasť oltára od zvyšku hlavnej chrámovej lode.

Dvaja americkí astronauti Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS) v utorok úspešne absolvovali výstup do voľného vesmíru, počas ktorého urobili prípravy na inštaláciu vylepšených solárnych článkov iROSA. Astronauti Kayla Barronová a Raja Chari pracovali mimo ISS takmer sedem hodín.

Pre Chariho to bol prvý výstup do voľného vesmíru. Barronová sa už vlani v decembri podieľala na výmene antény na vonkajšom plášti ISS. Ďalší výstup je naplánovaná na 23. marca.

Európska vesmírna agentúra (ESA) vo štvrtok oznámila, že pozastavuje rusko-európsku misiu ExoMars, ktorá má na Mars dopraviť prieskumné vozidlo. Dôvodom sú vojna na Ukrajine a súvisiace sankcie zavedené voči Rusku.

ESA vo vyhlásení na svojej oficiálnej webovej stránke odsúdila "ľudské obete a tragické následky" agresie voči Ukrajine. Takisto súhlasí so sankciami zavedenými voči Rusku, hoci si uvedomuje, že môžu mať vplyv na vedecký výskum vesmíru.

Generálny riaditeľ Roskosmosu Dmitrij Rogozin označil v reakcii rozhodnutie agentúry ESA za "veľmi trpké pre všetkých nadšencov vesmíru" a dodal, že Rusko "uskutoční túto výskumnú expedíciu samo".

Misia ExoMars má na červenú planétu dopraviť marsochod – prieskumné robotické vozidlo (v angličtine "Mars rover") Rosalind Franklin s vrtákom a automatickým ramenom, schopné pátrať po známkach života na Marse. Rusko malo poskytnúť nosnú raketu, zostupový modul a pristávaciu platformu.