< sekcia Zahraničie

Vedci popísali očkovací paradox a pokúsia sa odkloniť asteroid

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Vysvetlenie popísaného paradoxu u ľudí s vysokoškolským vzdelaním možno podľa vedcov hľadať v širších súvislostiach dôvery k očkovaniu.

Svet 26. novembra (TASR) - Covidový očkovací paradox, odklonenie asteroidu raketou, bolesť a strach chobotníc, krabov či homárov a emocionálne spojenie medzi starými matkami a ich vnúčatami. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy v rámci uplynulého týždňa.

Vedci z brnianskej Masarykovej univerzity a Univerzity Karlovej (UK) v Prahe popísali tzv. covidový očkovací paradox – vzdelaní ľudia vo vysokej miere podporujú očkovanie proti covidu. Ide však o rovnakú skupinu ľudí, ktorá vo všeobecnosti nedôveruje očkovaniu ako takému.

Až dve pätiny (40 percent) vysokoškolsky vzdelaných Čechov vyjadrujú v súvislosti s očkovaním neistotu či vyložene nedôveru, čo je najviac spomedzi všetkých vzdelanostných skupín v ČR.

Vysvetlenie popísaného paradoxu u ľudí s vysokoškolským vzdelaním možno podľa vedcov hľadať v širších súvislostiach dôvery k očkovaniu. Dôvera k vakcinácii sa všeobecne zvyšuje spolu s vyššou dôverou vo vládu a inštitúcie a táto dôvera je typická pre osoby s vyšším vzdelaním.

"Zdá sa, že vzdelaným elitám umožňuje vyššia dôvera v inštitúcie prekonať vnímané riziká a obavy spojené s očkovaním, a očkovanie proti koronavírusu tak napríklad podstúpiť z pragmatických dôvodov. Spolu s tým sa však stávajú 'uzlovými bodmi' šírenia nedôvery voči očkovaniu do iných vrstiev spoločnosti, ktoré už však nemusia disponovať patričnými zdrojmi na prekonanie nedôvery a aplikáciu očkovania tak odmietnu," priblížil vedúci výskumného tímu Martin Kreidl.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR - Roman Hanc


Vesmírni bádatelia tento týždeň spustili misiu, v rámci ktorej má kozmická sonda nárazom do asteroidu otestovať ochranu planéty Zem pred možnou zrážkou.

Sonda má niekedy na prelome septembra a októbra budúceho roku rýchlosťou 6,7 kilometra za sekundu dopadnúť na povrch Dimorfa – mesiaca oveľa väčšej planétky Didymos – s cieľom zmeniť jeho obežnú dráhu. Dimorfos a Didymos obiehajú okolo Slnka spoločne.

Vedci počas uplynulého týždňa tiež apelovali na britskú vládu, aby pridala chobotnice, kraby a homáre na zoznam chránených organizmov. Podnietil ich k tomu objav, že zmienené tvory dokážu pociťovať bolesť a strach či rozpoznať, keď sa im ubližuje.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Britská vláda si objednala nezávislú štúdiu, keďže desaťnožce z radu kôrovcov – vrátane krabov, homárov a rakov –, ako aj hlavonožce vrátane chobotníc, kalmárov a sépií doteraz neboli podľa pripravovaného britského zákona o ochrane zvierat považované za cítiace tvory. Predmetný návrh zákona sa na tieto organizmy nevzťahoval ani napriek tomu, že tieto živočíchy majú vyvinutý komplexný centrálny nervový systém – jeden z kľúčových znakov schopnosti vnímať.

Autori štúdie sa tiež vyslovili proti mnohým praktikám týkajúcim sa obchodovania s týmito živočíchmi, ktoré vplývajú na ich životné pocity. Ide napríklad o predaj živých kôrovcov neškoleným a neodborným pracovníkom či extrémne metódy zabíjania týchto tvorov, ako je varenie zaživa bez predošlého omráčenia.

Bádatelia skúmali aj pocity starých matiek, pričom zistili, že sú zrejme viac emocionálne spojené so svojimi vnúčatami než s vlastnými deťmi.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Vedci z Emoryho univerzity v Atlante v americkom štáte Georgia prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie skenovali mozgovú aktivitu 50 žien s aspoň jedným biologickým vnúčaťom vo veku od troch do 12 rokov. Skenovanie prebiehalo, keď si staré matky prezerali fotografie vlastného vnúčaťa a fotografie jeho rodičov, ale aj snímky iného dieťaťa a dospelého, s ktorými neboli v príbuzenskom vzťahu.

Vedci zaznamenali u sledovaných žien výraznú aktivitu v oblasti mozgu spojenej s emocionálnou inteligenciou (EQ) a empatiou, keď sa pozerali na fotografiu vnúčaťa.

Tieto zistenia by podľa denníka The Guardian mohli pomôcť vysvetliť skúsenosť mnohých dospelých detí s tým, že ich rodičia sa často zdajú byť nadšenejší, keď vidia svoje vnúčatá, než keď vidia vlastných potomkov.

"Myslím si, že je to pravdepodobné. U malých detí sa pravdepodobne vyvinuli vlastnosti, vďaka ktorým sú schopné manipulovať nielen s mozgom matky, ale aj s mozgom starej matky. Dospelý potomok totiž nemá rovnaký faktor roztomilosti, takže nemusí mať ani rovnakú emocionálnu odozvu," skonštatoval antropológ James Rilling z Emoryho univerzity.