Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 9. november 2024Meniny má Teodor
< sekcia Zahraničie

TÝŽDEŇ VO VEDE: Vedci testovali dlhodobú pamäť psov

Ilustračné foto. Foto: Teraz.sk

Autormi štúdie je trojica etológov z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorá skúmala dlhodobú pamäť psov.

Bratislava 13. septembra (TASR) - Vo svete vedy sa počas uplynulého týždňa objavilo viacero zaujímavých správ. Psy si dokážu zapamätať názvy hračiek až dva roky, skúmanie párenia komárov môže pomôcť v boji proti malárii i vo vývoji dronov a do otvoreného vesmíru vystúpili prvýkrát neprofesionálni astronauti. TASR prináša súhrn toho najzaujímavejšieho z oblasti vedy a techniky.

Psy si dokážu uložiť do dlhodobej pamäti názvy hračiek a spomenúť si na ne o dva roky.

Autormi štúdie je trojica etológov z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, ktorá skúmala dlhodobú pamäť psov.

Predchádzajúci výskum zistil, že psy si dokážu spojiť ľudské slová a hračky. Ak pes dostane pokyn, aby priniesol píšťalku, dokáže ignorovať ostatné hračky a aportuje konkrétnu hračku. Niektoré plemená majú na plnenie týchto úloh väčšie nadanie ako iné, rozdiely boli tiež badateľné medzi jednotlivými psami v rámci jedného plemena. Najlepšie psy dostali označenie "psy nadané na učenie sa slov".

Každého z pätice psov vycvičili spájať si mená s 12 hračkami, ktoré dovtedy nepoznal. Po dôkladnom upevnení vedomostí vedci hračky na dva roky odložili a po dvoch rokoch psy jednotlivo otestovali – každú testovaciu hračku im ukázali a vo vedľajšej miestnosti ich zamiešali medzi hračky, ktoré psy poznali. Vedci potom vyslovením názvu hračky dali psom povel, aby ju aportovali. Každého psa pri každej hračke otestovali dva razy.

Výskumníci zistili, že psy boli celkovo úspešné v 44 percentách prípadov, niektoré však dosiahli úspešnosť až 60 percent.

Zvuk krídel blízkej samice dokáže u afrických komárov prenášajúcich maláriu aktivovať zrak a pomáha im lokalizovať ju v obrovských rojoch. Toto zistenie môže pomôcť pri vývoji účinnejších opatrení v boji proti šíreniu malárie či pri vývoji dronov.

Medzinárodný tím vedcov z USA, Holandska a Burkiny Faso skúmal párenie komárov druhu Anopheles coluzzii, ktorý je v Afrike jedným z hlavných roznášačov malárie. Komáre tohto druhu sa tak, ako mnoho ďalších druhov, pária za súmraku v obrovských rojoch. Podobne ako iné druhy komárov, aj Anopheles coluzzii má veľmi slabý zrak. Vedci zistili, že zvuk samičích krídel dokáže aktivovať zrak samcov. Tie potom zrýchlia let a sluchom a zrakom sa dokážu veľmi presne navigovať k samici. Aj uprostred chaoticky pôsobiaceho roja sa pritom dokážu vyhnúť kolíziám s ostatnými komármi.

Kľúčom je frekvencia zvuku. Samice vydávajú 450 Hertzov (Hz), samce približne 700 Hertzov. Ak samce začuli zvuk s frekvenciou 450 Hz, leteli smerom k jeho zdroju. Zdroj zvuku s frekvenciou 700 Hz sa nepokúšali nájsť.

Výsledky výskumu možno využiť na tvorbu nových spôsobov boja proti komárom, ktoré využijú vizuálne aj zvukové podnety.

Viac ako 1,2 milióna používateľov sociálnej siete X sa vo štvrtok pripojilo k sledovaniu vôbec prvého výstupu neprofesionálnych astronautov do voľného kozmického priestoru.

Prvý takýto výstup uskutočnil Jared Isaacman. Po ňom prišla na rad Sarah Gillisová, ktorí sú členmi misie SpaceX Polaris Dawn.

Ďalší dvaja členovia misie, pilot Scott Poteet a spolupracovníčka SpaceX Anna Menonová, zostali na palube kapsuly Dragon, aby sa zabezpečilo, že všetko pôjde podľa plánu.

Keďže loď nie je vybavená vzduchovou komorou, po otvorení prielezu bola vákuu vystavená celá posádka.

Cieľom operácie bolo okrem iného aj otestovať úplne prvé obleky od firmy Elona Muska určené do vesmírneho vákua. Skafandre sú biele a futuristického vzhľadu. S loďou sú spojené káblami, ktoré astronautom dodávajú kyslík. Na pohyb mimo lode astronauti používajú zaradenie Skywalker umiestnené na prednej strane kapsuly. Pozostáva z tyčí, ktorých sa pridržiavajú.

Podľa plánov mal výstup do otvoreného vesmíru trvať približne dve hodiny - čo je oveľa menej ako výstupy kozmonautov a astronautov z ISS, počas ktorých plnia aj technicky náročné úlohy.

Počas stredy loď šesťkrát obletela Zem, pričom sa od nej vzdialila na 1400 kilometrov, čo je najväčšia vzdialenosť, akú človek prekonal vo vesmíre od poslednej americkej misie Apollo v roku 1972. Pre porovnanie, Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) sa nachádza vo výške od 370 do 460 kilometrov.