Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Jeden z nich je tenká tyč dlhá približne 80 centimetrov, ktorá mohla slúžiť na kopanie v blate.
Autor TASR
New York 30. januára (TASR) - Dva artefakty nájdené na brehu jazera v Grécku sú najstaršie drevené nástroje na svete, ktoré dosiaľ objavili. Pochádzajú z obdobia pred 430.000 rokmi, informuje TASR podľa správy tlačovej agentúry AP.
Jeden z nich je tenká tyč dlhá približne 80 centimetrov, ktorá mohla slúžiť na kopanie v blate. Druhý je menší, tajomnejší kus vyrobený z vŕbového alebo topoľového dreva, ktorý sa podľa štúdie uverejnenej v americkom vedeckom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS) mohol používať na tvarovanie kamenných nástrojov.
Vedci sa domnievajú, že starovekí ľudia používali celú plejádu nástrojov vyrobených z kameňa, kostí a dreva. Dnes je však obzvlášť ťažké nájsť dôkazy o existencii drevených nástrojov, pretože drevo veľmi rýchlo hnije. Takéto nástroje sa zachovali len v špecifickom prostredí, ako je ľad, jaskyne alebo lokalita pod vodou.
Najnovšie nástroje, nájdené v gréckej panve Megalopolis, boli pravdepodobne rýchlo zasypané sedimentom a zachovali sa vďaka vlhkému prostrediu. Výskumníci na tomto mieste našli aj ďalšie pozostatky vrátane kamenných nástrojov a slonovinových kostí.
Hoci vedci drevené nástroje priamo nedatovali, lokalita ich nálezu je stará približne 430.000 rokov, čo poskytuje informácie o veku týchto predmetov. Na mieste sa zatiaľ nenašli ľudské pozostatky, takže nie je jasné, kto tieto nástroje používal. Ich majiteľmi mohli byť neandertálci - raní predkovia súčasných ľudí - alebo niekto iný, uvádza AP.
Miesto nálezu pravdepodobne skrýva aj ďalšie poklady z minulosti, ktoré čakajú na objavenie, povedal archeológ Jarod Hutson z Národného prírodovedného múzea vo Washingtone. Nenápadný vzhľad týchto dvoch nových nástrojov sťažuje ich interpretáciu. Medzi ďalšie príklady starodávnych drevených nástrojov patrí sada kopijí z Nemecka a 300.000 rokov staré čínske kopáčske náradie, ktoré sa pravdepodobne používalo na zber plodín.
Nový nález z Grécka ponúka vzácny pohľad na rozmanitú zbierku nástrojov používaných na prežitie. Ide o „málo známy aspekt technológie raných ľudí“, uviedla autorka štúdie Katerina Harvatiová z univerzity v nemeckom Tübingene.
Jeden z nich je tenká tyč dlhá približne 80 centimetrov, ktorá mohla slúžiť na kopanie v blate. Druhý je menší, tajomnejší kus vyrobený z vŕbového alebo topoľového dreva, ktorý sa podľa štúdie uverejnenej v americkom vedeckom magazíne Proceedings of the National Academy of Sciences of the United States of America (PNAS) mohol používať na tvarovanie kamenných nástrojov.
Vedci sa domnievajú, že starovekí ľudia používali celú plejádu nástrojov vyrobených z kameňa, kostí a dreva. Dnes je však obzvlášť ťažké nájsť dôkazy o existencii drevených nástrojov, pretože drevo veľmi rýchlo hnije. Takéto nástroje sa zachovali len v špecifickom prostredí, ako je ľad, jaskyne alebo lokalita pod vodou.
Najnovšie nástroje, nájdené v gréckej panve Megalopolis, boli pravdepodobne rýchlo zasypané sedimentom a zachovali sa vďaka vlhkému prostrediu. Výskumníci na tomto mieste našli aj ďalšie pozostatky vrátane kamenných nástrojov a slonovinových kostí.
Hoci vedci drevené nástroje priamo nedatovali, lokalita ich nálezu je stará približne 430.000 rokov, čo poskytuje informácie o veku týchto predmetov. Na mieste sa zatiaľ nenašli ľudské pozostatky, takže nie je jasné, kto tieto nástroje používal. Ich majiteľmi mohli byť neandertálci - raní predkovia súčasných ľudí - alebo niekto iný, uvádza AP.
Miesto nálezu pravdepodobne skrýva aj ďalšie poklady z minulosti, ktoré čakajú na objavenie, povedal archeológ Jarod Hutson z Národného prírodovedného múzea vo Washingtone. Nenápadný vzhľad týchto dvoch nových nástrojov sťažuje ich interpretáciu. Medzi ďalšie príklady starodávnych drevených nástrojov patrí sada kopijí z Nemecka a 300.000 rokov staré čínske kopáčske náradie, ktoré sa pravdepodobne používalo na zber plodín.
Nový nález z Grécka ponúka vzácny pohľad na rozmanitú zbierku nástrojov používaných na prežitie. Ide o „málo známy aspekt technológie raných ľudí“, uviedla autorka štúdie Katerina Harvatiová z univerzity v nemeckom Tübingene.
