Quantcast
< sekcia Zahraničie

VESMÍR BOHATÝ NA OBJAVY: Vedci zverejnili počet hviezd Mliečnej cesty

Na archívnej snímke z 18. mája 2018 už sleduje Mliečnu dráhu na oblohe pred východom slnka v Ormont-Dessus vo švajčiarskych Alpách neďaleko Sionu. Foto: TASR/AP

Vedci dúfajú, že tieto údaje im pomôžu lepšie pochopiť, ako vznikajú a zanikajú hviezdy, či to, ako sa Mliečna cesta vyvíjala v priebehu miliárd rokov

Svet 17. júna (TASR) - Tento týždeň bol z pohľadu vedy a techniky bohatý najmä v oblasti vesmíru. Vedci zverejnili počet hviezd Mliečnej cesty a vesmírne agentúry USA a Európy sa dohodli na vyslaní prvého európskeho astronauta na Mesiac. TASR prináša súhrn najzaujímavejších informácií z oblasti vedy.

Riziko úmrtia súvisiaceho s horúčavami sa v hlavnom meste Českej republiky za uplynulých desať rokov takmer zdvojnásobilo v porovnaní s tromi predchádzajúcimi desaťročiami. Zistili to vedci z Ústavu fyziky atmosféry Akadémie vied Českej republiky (AV ČR) a Fakulty životného prostredia Českej poľnohospodárskej univerzity v Prahe.

Vedci porovnávali priemerné denné teploty, ktoré boli namerané na meteorologickej stanici Praha-Ruzyně od mája do septembra a ich vplyv na úmrtnosť v Prahe. Početnosť a intenzita vĺn horúčav bola podľa nich v uplynulom desaťročí bezprecedentná. Zatiaľ čo priemerná letná teplota v 80. rokoch dosahovala 15,3 stupňa Celzia, v rokoch 2010–19 to bolo 16,5 °C a výrazne tiež pribudlo dní s priemernou dennou teplotou vyššou než 20 stupňov.

Časté vlny horúčav sú podľa vedcov hrozbou pre zdravie a život ľudí. Zdôrazňujú, že ich dôsledky pocítia najmä obyvatelia husto obývaných miest s malým podielom zelene. V novej štúdii zistili, že priemerný počet úmrtí spojených s teplom sa v uplynulom desaťročí zvýšil z 50 na 90 za rok.
Ilustračné foto.
Foto: TASR/Martin Baumann

Spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku (EuroHPC) v pondelok uviedol do prevádzky svoj najnovší superpočítač. Má označenie LUMI a je umiestnený v meste Kajaani vo Fínsku. Je to najrýchlejší a energeticky najefektívnejší superpočítač v Európe a zároveň tretí najrýchlejší na svete.

Ide o výsledok spoločného úsilia EuroHPC a konzorcia desiatich európskych krajín – okrem Fínska sú jeho súčasťou Belgicko, Česko, Dánsko, Estónsko, Island, Nórsko, Poľsko, Švédsko a Švajčiarsko.

Výkonná podpredsedníčka EK pre digitalizáciu Margrethe Vestagerová označila sprevádzkovanie superpočítača LUMI za významný krok pre digitálnu a zelenú transformáciu Európy.

Podľa eurokomisie je LUMI prvým z tohto druhu superpočítačov platformy EuroHPC, ktorý bol uvedený na trh. Mal by dosiahnuť výkon 550 petaflopov (550 miliónov miliárd výpočtov za sekundu), pričom bude plne poháňaný obnoviteľnou energiou. Počítač LUMI využíva prirodzené chladiace systémy a jeho odpadové teplo bude tvoriť asi 20 percent diaľkového vykurovania v 36-tisícovom Kajaani, čím sa podstatne zníži ročná uhlíková stopa tohto fínskeho mesta.

LUMI bude všeobecne prístupný európskym používateľom od septembra 2022.

Európska vesmírna agentúra (ESA) zverejnila údaje o takmer dvoch miliardách hviezd v našej galaxii, ktoré zaznamenala sonda Gaia s cieľom vytvoriť čo najpresnejšiu mapu Mliečnej cesty.

Vedci dúfajú, že tieto údaje im pomôžu lepšie pochopiť, ako vznikajú a zanikajú hviezdy, či to, ako sa Mliečna cesta vyvíjala v priebehu miliárd rokov. Zozbierané údaje zahŕňajú nové informácie o veku, veľkosti, teplote a chemickom zložení jednotlivých hviezd. Získané dáta môžu astronómovia využiť napríklad pri zisťovaní toho, ktoré hviezdy vznikli v inej galaxii predtým, než sa presunuli do Mliečnej cesty.

Gaia poskytuje údaje pre zhruba 1600 vedeckých publikácii ročne, a to aj napriek tomu, že táto misia ESA doposiaľ zozbierala informácie len o jednom percente hviezd v našej galaxii.

ESA a americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) v stredu rokovali o možnom vyslaní prvého európskeho astronauta na Mesiac. V Amsterdame zároveň podpísali zmluvu o posilnení spolupráce v súvislosti s budúcimi expedíciami na Mesiac.
Na archívnej snímke zo 16. júna 2022 lietadlo Airbus A320 spoločnosti Azores Airlines preletelo popred zapadajúcim Mesiacom po odlete z letiska v Lisabone.
Foto: TASR/AP

Agentúry sa už predtým dohodli, že v rámci programu Artemis poletia traja európski astronauti na kozmickej lodi Orion na americkú vesmírnu stanicu Gateway, ktorá má byť umiestnená na orbite Mesiaca. Kozmická loď Orion sa bude skladať z modulu pre posádku, ktorú vyvíjajú v USA, a pohonného modulu z Európy.

ESA a NASA zároveň podpísali zmluvu o plánovanej komunikačnej družici Lunar Pathfinder. NASA vynesie tento satelit do vesmíru a za to jej ESA umožní využívať z neho dáta.

Európska a americká vesmírna agentúra budú tiež spolupracovať na vytvorení družicového navigačného systému na Mesiaci, ktorý by fungoval podobne ako systém GPS.

Vedci sa domnievajú, že objavili pôvod pandémie známej pod označením Čierna smrť, ktorá si pred takmer 700 rokmi vyžiadala v Európe, na Blízkom východe, v strednej Ázii a v severnej časti Afriky desiatky miliónov mŕtvych.

Pandémia moru v rokoch 1346–53 zabila milióny ľudí a patrí medzi najzávažnejšie zdravotné katastrofy v dejinách ľudstva. Napriek dlhoročnému výskumu sa vedcom nedarilo presne určiť, kde vypukla. Najnovšia vedecká analýza naznačuje, že to bolo na území súčasného Kirgizska v 30. rokoch 14. storočia.

Výskumný tím analyzoval vzorky DNA zo zubov siedmich kostier z cintorínov neďaleko jazera Issyk-kuľ v Kirgizsku. Ako zistili, v rokoch 1338–39 tu došlo k výraznému nárastu počtu pohrebov a preto sa na túto oblasť zamerali. Vedecký tím v skúmaných zuboch našiel baktériu Yersinia pestis, ktorá spôsobuje bubonický mor.

Historické označenie moru – čierna smrť – súvisí s gangrenóznym sčernaním a odumieraním častí tela, ako sú prsty na rukách a nohách, ku ktorému dochádza pri tejto chorobe.

Českí vedci pod vedením Jana Topinku z Ústavu experimentálnej medicíny AV ČR vyvíjajú detektor, ktorý by mal odhaliť nebezpečné ultrajemné prachové častice. Tie sú pre človeka podľa Svetovej zdravotníckej organizácie najškodlivejšie.

Vzduch obsahuje rôzne škodlivé častice, limity však existujú len na väčšie z nich. Klasické detektory odhalia častice s veľkosťou 2,5 mikrometra, ktoré sú schopné na seba viazať jedovaté látky. Ešte nebezpečnejšie sú však podľa vedcov ultrajemné prachové častice, ktoré prenikajú do mozgu. Na ne zatiaľ žiadne limity neexistujú.

Topinkov tím teraz vyvíja prístroj, ktorý by tieto ultrajemné častice dokázal rýchlo detegovať. Mohli by ho potom využívať napríklad hasiči, ktorí sa pri vyšetrovaní požiarov pohybujú po ešte tlejúcom požiarisku, často bez ochranných pomôcok.