Ferrarimu sa údajne nepáčili inštitucionálne a politické prekážky, ktoré stáli v ceste ráznejšiemu zorganizovaniu vedeckého programu v boji s koronavírusom.
Autor TASR
Londýn 9. apríla (TASR) - Predstavitelia EÚ odmietli kritiku šéfa Európskej rady pre výskum (ERC) Maura Ferrariho, ktorý v stredu odstúpil z funkcie pre nespokojnosť s reakciou EÚ na pandémiu koronavírusu, pričom Úniu obvinil z "úplnej" absencie koordinácie".
Ferrari sa funkcie predsedu ERC ujal 1. januára tohto roku. Jeho náhle odstúpenie prišlo v čase, keď sa na EÚ znáša kritika pre slabú reakciu na pandémiu nového koronavírusu.
Ako prvý o jeho odchode informoval denník Financial Times, ktorý vo svojom článku uvádza, že "Ferrari bol extrémne sklamaný z konania Únie v čase pandémie". Ferrarimu sa údajne nepáčili inštitucionálne a politické prekážky, ktoré stáli v ceste ráznejšiemu zorganizovaniu vedeckého programu v boji s koronavírusom.
Agentúra DPA v stredu s odvolaním sa na vedeckú radu ERC informovala, že 19 jej členov "jednomyseľne" požiadalo Ferrariho, aby odstúpil z funkcie predsedu ERC ešte 27. marca.
Vo svojej reakcii na obsah Ferrariho vyhlásenia vedecká rada uviedla, že je "prinajlepšom v rozpore s pravdou".
Ferrariho následne obvinili z "nedostatočnej spolupráce s ERC" - napr. tým, že sa nezúčastňoval na dôležitých stretnutiach, ale zato údajne trávil neprimerane veľa času v Spojených štátoch.
Podľa vedeckej rady ERC bol Ferrari zapojený do viacerých externých projektov, akademických i komerčných, čo si vyžadovalo veľa času a úsilia a viackrát sa ukázalo, že majú prednosť pred jeho záväzkom voči ERC. Pracovné zaťaženie spojené s týmito činnosťami sa ukázalo byť nezlučiteľné s mandátom predsedu vedeckej rady.
Ferrari tvrdí, že keď sa ukázalo, že pandémia koronavírusu nového typu bude možno tragédiou nebývalých rozmerov, bojoval za vytvorenie špeciálneho výskumného programu pre infekčnú chorobu COVID-19, ktorú tento koronavírus spôsobuje.
Európska komisia vyzdvihla Ferrariho zásluhy v boji proti pandémii, keďže počas svojho pôsobenia v úrade rozbehol 18 výskumných a rozvojových programov s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu.
"Európska únia má najkomplexnejší balík opatrení v boji proti koronavírusu a zavádza rôzne nástroje s čo najväčším dosahom na riešenie krízy," uvádza sa v stanovisku Komisie.
Kritici vyčítajú EÚ nedostatočne rázne konanie, hoci zdravotnícka politika je najmä doménou členských štátov.
Ferrari sa funkcie predsedu ERC ujal 1. januára tohto roku. Jeho náhle odstúpenie prišlo v čase, keď sa na EÚ znáša kritika pre slabú reakciu na pandémiu nového koronavírusu.
Ako prvý o jeho odchode informoval denník Financial Times, ktorý vo svojom článku uvádza, že "Ferrari bol extrémne sklamaný z konania Únie v čase pandémie". Ferrarimu sa údajne nepáčili inštitucionálne a politické prekážky, ktoré stáli v ceste ráznejšiemu zorganizovaniu vedeckého programu v boji s koronavírusom.
Agentúra DPA v stredu s odvolaním sa na vedeckú radu ERC informovala, že 19 jej členov "jednomyseľne" požiadalo Ferrariho, aby odstúpil z funkcie predsedu ERC ešte 27. marca.
Vo svojej reakcii na obsah Ferrariho vyhlásenia vedecká rada uviedla, že je "prinajlepšom v rozpore s pravdou".
Ferrariho následne obvinili z "nedostatočnej spolupráce s ERC" - napr. tým, že sa nezúčastňoval na dôležitých stretnutiach, ale zato údajne trávil neprimerane veľa času v Spojených štátoch.
Podľa vedeckej rady ERC bol Ferrari zapojený do viacerých externých projektov, akademických i komerčných, čo si vyžadovalo veľa času a úsilia a viackrát sa ukázalo, že majú prednosť pred jeho záväzkom voči ERC. Pracovné zaťaženie spojené s týmito činnosťami sa ukázalo byť nezlučiteľné s mandátom predsedu vedeckej rady.
Ferrari tvrdí, že keď sa ukázalo, že pandémia koronavírusu nového typu bude možno tragédiou nebývalých rozmerov, bojoval za vytvorenie špeciálneho výskumného programu pre infekčnú chorobu COVID-19, ktorú tento koronavírus spôsobuje.
Európska komisia vyzdvihla Ferrariho zásluhy v boji proti pandémii, keďže počas svojho pôsobenia v úrade rozbehol 18 výskumných a rozvojových programov s cieľom zastaviť šírenie koronavírusu.
"Európska únia má najkomplexnejší balík opatrení v boji proti koronavírusu a zavádza rôzne nástroje s čo najväčším dosahom na riešenie krízy," uvádza sa v stanovisku Komisie.
Kritici vyčítajú EÚ nedostatočne rázne konanie, hoci zdravotnícka politika je najmä doménou členských štátov.