New York/Jeruzalem 13. mája (TASR) - Tunisko, Nórsko a Čína požiadali o mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré sa má konať v piatok z dôvodu stupňujúceho sa napätia medzi Izraelom a Palestínčanmi. Rokovanie bude verejné a so zastúpením Izraela a Palestínčanov. Pre agentúru AFP to v noci na štvrtok uviedli diplomatické zdroje.

BR OSN od pondelka usporiadala už dve videokonferencie za zatvorenými dverami, pričom USA - blízky spojenec Izraela - sú aj naďalej proti prijatiu spoločného vyhlásenia, pretože podľa nich nepomôže deeskalácii situácie.

Po noci, keď obe strany pokračovali vo vzájomnom ostreľovaní, sa v prihraničných regiónoch Izraela vo štvrtok ráno opäť rozozvučali varovné sirény a radikáli z územia pásma Gazy znovu odpaľujú rakety smerom na túto časť Izraela.

V snahe minimalizovať ohrozenie civilného letectva takouto raketovou paľbou správa letiska Bena Guriona neďaleko Tel Avivu rozhodla presmerúvať lietadlá na letisko Ramon na juhu krajiny. Nákladné a súkromné lietadlá budú môcť naďalej pristávať na letisku Bena Guriona, uviedol hovorca Izraelskej letiskovej správy.

Podľa spravodajského portálu The Times of Israel generálny štáb izraelskej armády sa vo štvrtok oboznámi s plánom možnej pozemnej invázie do pásma Gazy. Tieto plány, ktoré zostavuje divízia pre Gazu a južné velenie, môžu byť následne predložené na zváženie politickému vedeniu Izraela.

Izraelská armáda v uplynulých dňoch nasadila k hraniciam s pásmom Gazy ďalšie pozemné jednotky - výsadkárov, pechotu i 7. obrnenú brigádu. Zatiaľ však nepadlo rozhodnutie o ďalšom postupe, píše The Times of Israel.

Hovorca izraelskej armády Jonatan Konrikus vo štvrtok na brífingu informoval, že palestínski radikáli od začiatku tohto týždňa vystrelili z pásma Gazy na Izrael viac ako 1600 rakiet. Izraelská armáda na to zareagovala zasiahnutím 600 vojenských cieľov v tejto pobrežnej palestínskej enkláve.

Od pondelka zomrelo pri raketových útokoch vedených z pásma Gazy šesť izraelských civilistov a jeden vojak. Podľa Konrikusa izraelská armáda počas svojich operácií zabila asi 30 príslušníkov skupín Hamas a Islamský džihád vrátane niekoľkých vysoko postavených veliteľov.

Konrikus poukázal na to, že "Hamas zámerne umiestňuje vojenské zariadenia do stredu civilistami husto obývaných oblastí pásma Gazy". V tejto súvislosti však izraelská armáda podľa neho prijíma všetky možné preventívne opatrenia, aby počas svojich operácií nezasiahla palestínskych civilistov.

Úrady pásma Gazy vo štvrtok informovali, že počet obetí izraelských náletov sa po noci na štvrtok zvýšil na 69, medzi nimi je i 17 maloletých. Pokiaľ ide o zranených, od pondelka ich na palestínskej strane evidujú 388.

K najnovšej eskalácii medzi Izraelom a Palestínčanmi došlo po tom, ako ešte začiatkom mája v Jeruzaleme vypukli nepokoje v mešite al-Aksá a jej okolí. Tieto zrážky medzi Palestínčanmi a izraelskými bezpečnostnými zložkami vyprovokovalo rozhodnutie izraelského súdu o vysťahovaní niekoľkých arabských rodín z ich domov na východojeruzalemskom predmestí Šajch Džarrá. Tieto domy majú podľa súdu pripadnúť židovským osadníkom, pretože ich rodinám patrili aj pred rokom 1948.

K napätiu prispelo aj rozhodnutie izraelských úradov nepovoliť zhromažďovanie väčších skupín ľudí počas ramadánu.

Situácia sa vystupňovala, keď po sporadickom ostreľovaní Izraela z pásma Gazy a následných odvetných krokoch palestínski radikáli v pondelok začali s masívnymi raketovými útokmi. Izraelská armáda na to reagovala cielenými útokmi na vojenské objekty v palestínskej enkláve.