< sekcia Zahraničie

Videosummit EÚ otestuje ochotu dohodnúť sa na rozpočte a pláne obnovy

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Vo štvrtok, deň pred videosummitom, sa s prosbou na premiérov a prezidentov členských krajín obrátili šéfovia proeurópskych politických skupín v Európskom parlamente (EP).

Brusel 19. júna (TASR) - Šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie budú v piatok prostredníctvom videokonferencie rokovať o fonde na obnovu a odolnosť (RRF), ktorý má byť odpoveďou na negatívne dôsledky koronakrízy, a o novej podobe viacročného finančného rámca (VFR), ktorý predložila Európska komisia.

Videosummit je však vnímaný iba ako predpríprava na osobné rokovania lídrov - niekedy v júli -, počas ktorých by mali nájsť kompromisnú dohodu o tom, ako financovať chod EÚ v období rokov 2021-27 a akú podobu bude mať plán hospodárskej obnovy.

Vo štvrtok, deň pred videosummitom, sa s prosbou na premiérov a prezidentov členských krajín obrátili šéfovia proeurópskych politických skupín v Európskom parlamente (EP).

V spoločnom liste pre predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý povedie rokovania s najvyššími národnými predstaviteľmi, lídrov EÚ vyzvali, aby podporili plán eurokomisie na hospodárske oživenie Európy v hodnote 750 miliárd eur, ako aj myšlienku zavedenia vlastných rozpočtových zdrojov, ktoré by mali uľahčiť splácanie stoviek miliárd eur požičaných za účelom hospodárskej obnovy a modernizácie Európy.

Podľa diplomatických zdrojov z prostredia Európskej únie sa na summite neočakávajú prelomové zmeny v názoroch jednotlivých krajín.

Doterajšie rokovania naznačili nehody medzi skupinou šetrnejších krajín (F4) - Dánska, Holandska, Rakúska a Švédska -, ktoré nechcú zbytočné navyšovanie sedemročného rozpočtu a v pláne obnovy presadzujú skôr pomoc prostredníctvom výhodných pôžičiek než prostredníctvom nenávratných grantov.

Opačnú pozíciu majú Španielsko a Taliansko, s podporou Francúzska, ktoré podporujú prerozdeľovanie finančnej pomoci na oživenie ekonomiky a budovanie odolnosti skôr v podobe grantov.

Nie je isté ani to, či sa podarí dohodnúť na výške fondu obnovy v hodnote 750 miliárd eur. Komisia navrhla túto sumu rozdeliť na 500 miliárd v podobe grantov a 250 miliárd vo forme vysokovýhodných pôžičiek. Celú sumu by si mala EK zapožičať na svetových finančných trhoch, s nízkymi úrokmi a so zárukou v podobe dlhodobého rozpočtu Európskej únie. Uvedená suma by mala byť splatná po dobu 30 rokov, ale až od roku 2028.

S posunutím splátkového obdobia "na ďalšie generácie" nesúhlasia všetci v EÚ a poukazujú, že ak sa vďaka miliardám z plánu obnovy podarí prekonať recesiu v najbližších dvoch až troch rokoch, spoločnú pôžičku by EÚ mala začať splácať skôr, v časoch konjunktúry.

Nezhody medzi členmi EÚ sú aj pri alokačných kľúčoch, čo znamená spôsob, podľa ktorého sa vyráta, koľko by ktoré krajiny mali dostať prostredníctvom fondu obnovy; rôzne názory krajín sú aj v otázke podmienenosti udeľovania financií na dodržiavanie princípov právneho štátu či na reformné úsilie krajín v snahe priblížiť sa k cieľom z oblasti digitalizácie a prechodu na uhlíkovú neutralitu.

Bude záležať na predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi, ako sa mu v piatok podarí zladiť názory jednotlivých krajín a zistiť, ako ďaleko sa už teraz dá zájsť pri hľadaní kompromisu. Vo februári na rozpočtovom summite v Bruseli totiž napriek sérii bilaterálnych nočných rokovaní s jednotlivými lídrami či skupinami štátov v tomto úsilí neuspel.

Koronakríza toto úsilie skomplikovala, ale zároveň naznačila nevyhnutnosť dohodnúť sa na oveľa vyšších sumách prostredníctvom nového nástroja na obnovu a prekonať rozdiely, ak chce Európa vyjsť z krízy posilnená a schopná čeliť ďalším výzvam a konkurencii z ostatných regiónov sveta.

Spravodajca TASR Jaromír Novak