< sekcia Zahraničie

Víťazom amerických prezidentských volieb sa stal Joe Biden

Demokratický kandidát na prezidenta USA a bývalý americký viceprezident Joe Biden prichádza s manželkou Jill Bidenovou vystúpiť s príhovorom k svojim stúpencom v meste Wilmington, v americkom štáte Delaware 4. novembra 2020, archívne foto. Foto: TASR/AP

Biden víťazstvom v Pensylvánii získal 273 hlasov voliteľov a stane sa 46. prezidentom USA.

Washington 7. novembra (TASR) - Víťazom amerických prezidentských volieb sa stal demokratický kandidát Joe Biden po tom, čo zvíťazil v štáte Pensylvánia. Bývalý viceprezident presiahol hranicu 270 hlasov voliteľov a tak porazil svojho republikánskeho protikantidáta a úradujúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa. Informovali o tom v sobotu agentúra AFP a stanica CNN na svojej webovej stránke.

Biden sa stane 46. prezidentom USA.

Vo veku 77 rokov sa stal najstarším kandidátom v dejinách USA, ktorý bol zvolený za prezidenta, pripomína AFP.

Jeho súper, republikán Trump, vyslovil nepodložené obvinenia z volebného podvodu a jeho volebný tým vo viacerých amerických štátoch podnikol právne kroky.

Biden zvíťazil aj v štáte Nevada


Demokrat Joe Biden zvíťazil v amerických prezidentských voľbách aj v štáte Nevada. Pribudli mu tak ďalšie hlasy voliteľov a posilnil sa jeho náskok pred republikánom Donaldom Trumpom, informovali v sobotu tlačové agentúry AP a AFP.

Biden získal Nevadu v sobotu popoludní miestneho času, krátko po tom, čo podľa médií vďaka víťazstvu v štáte Pensylvánia získal prezidentský úrad.

Podľa denníka New York Times a televízie Fox News išlo šesť hlasov voliteľov v Nevade práve v prospech ostrieľaného demokrata Bidena.

Biden tak po volebnom utorku získal zatiaľ najmenej 279 hlasov voliteľov.

Magickým číslom, ktoré musí získať uchádzač o Biely dom, je 270 z celkového počtu 538 hlasov v Zbore voliteľov, ktorý oficiálne rozhodne o prezidentskom úrade

Trump má 214 hlasov voliteľov.

Zatiaľ ešte úradujúci republikánsky šéf Bieleho domu Donald Trump, ktorý sa uchádzal o znovuzvolenie, sa veľmi snažil o voličov v Nevade. V posledných fázach predvolebnej kampane tam mal niekoľko zhromaždení. Demokratická kandidátka Hillary Clintonová v prezidentských voľbách v roku 2016 v Nevade vyhrala nad Trumpom len tesne. Republikáni si tento rok mysleli, že svoju voličskú mapu si o Nevadu môžu rozšíriť.

Nevada je domovom veľkej hispánskej populácie, ktorá sa typicky prikláňa k demokratom.

Posledným republikánskym prezidentským kandidátom, ktorý v Nevade zvíťazil, bol George W. Bush v roku 2004.


Bývalí prezidenti Obama, Clinton a Carter zablahoželali Bidenovi


Bývalý americký prezident Barack Obama v sobotu zablahoželal Joeovi Bidenovi a Kamale Harrisovej k víťazstvu v amerických prezidentských voľbách, informovala agentúra DPA.

"Američania prišli voliť v počte, aký sme nikdy nevideli," povedal Obama a dodal, že voliči Bidenovi a Harrisovej dali "historické a presvedčivé" víťazstvo. Zároveň však pripomenul, že Biden čelí výzvam v podobe pandémie koronavírusu SARS-CoV-2, nerovností v oblasti hospodárstva a súdnictva, ďalej výzvam v podobe ohrozenej demokracie a klimatickej situácie. Obama bol prezidentom v rokoch 2009 až 2017 a počas jeho pôsobenia vo funkcii zastával Biden post viceprezidenta.

Ďalší bývalý prezident Jimmy Carter (1977-1981) takisto zablahoželal zvolenému prezidentovi Bidenovi a viceprezidentke Harrisovej. Carter sa podľa svojich vyjadrení teší na "pozitívnu zmenu", ktorú prinesú, uviedla na svojej webovej stránke stanica CNN. "Amerika prehovorila a demokracia zvíťazila," napísal na Twitteri bývalý prezident Bill Clinton (1993-2001). "Teraz máme zvoleného prezidenta a viceprezidentku, ktorí budú slúžiť nám všetkým a všetkých nás spoja," dodal a zablahoželal Bidenovi a Harrisovej k víťazstvu.


Novozvolený prezident Biden prednesie prejav v nedeľu o 02.00 h SEČ


Novozvolený prezident USA Joe Biden prednesie prejav k národu v sobotu o 20.00 h miestneho času (v nedeľu o 02.00 h SEČ). Oznámil to jeho volebný štáb po tom, čo americké televízne stanice na základe svojich projekcií označili tohto demokrata za víťaza prezidentských volieb a súčasného republikánskeho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa za porazeného.

Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra AFP.

Biden (77) prednesie prejav vo svojom bydlisku, v meste Wilmington v americkom štáte Delaware, a podľa plánu bude po jeho boku aj jeho úspešná kandidátka na úrad viceprezidenta Kamala Harrisová. Tá sa stane prvou ženou v spomínanom úrade v 244-ročnej histórii krajiny.



Biden: Budem prezidentom všetkých Američanov


Víťaz amerických prezidentských volieb Joe Biden v sobotu po správe o svojom zvolení do Bieleho domu na Twitteri napísal, že bude prezidentom všetkých Američanov a pokladá za poctu, že si ho zvolili.

"Som poctený, že ste si ma vybrali, aby som viedol našu úžasnú krajinu," uviedol v tvíte.

"Práca, ktorá je pred nami, bude ťažká, ale sľubujem vám toto: budem prezidentom všetkých Američanov - či ste za mňa hlasovali alebo nie. Nesklamem vieru, ktorú ste do mňa vložili," napísal na Twitteri.


Trump odmieta priznať prehru a sľubuje ďalšie právne kroky


Americký prezident Donald Trump odmieta prijať prehru v prezidentských voľbách a vyhlásil, že voľby sa ešte neskončili, informovala v sobotu agentúra DPA. Trump takisto vyhlásil, že podnikne ďalšie právne kroky.

Trump vo vyhlásení uviedol, že jeho volebný tím od pondelka začne na súde trestné konanie s cieľom zaručiť, že volebné zákony sú dodržiavané a do prezidentského kresla zasadne právoplatný víťaz.


Profil nového amerického prezidenta Joea Bidena


Joe Biden (77) sa stal najstarším prezidentským kandidátom, ktorý uspel v boji o Biely dom a po januárovej inaugurácii bude vo veku 78 rokov najstaršou hlavou štátu v dejinách USA, ktorá zasadne v Oválnej pracovni.

Joe Biden, archívna snímka.
Foto: TASR/AP


Joseph Robinette Biden Jr., známy pod menom Joe Biden, sa narodil 20. novembra 1942 v meste Scranton v Pensylvánii v rodine predajcu automobilov ako najstarší zo štyroch súrodencov. Pochádza z rímskokatolíckej rodiny írskeho pôvodu. Keď mal desať rokov presťahovali sa do mesta Claymont v štáte Delaware, kde odišli rodičia za lepšou prácou.

V roku 1961 ukončil prestížnu Archmere Academy v Claymonte. Históriu a politické vedy vyštudoval na University of Delaware v meste Newark, ktorú ukončil v roku 1965 s titulom bakalár. Po získaní titulu bol v tom istom roku prijatý na Syracuse University, kde získal v roku 1968 titul doktor práv.

Po štúdiu sa presťahoval do mesta Wilmington, kde začal advokátsku prax a založil vlastnú právnickú firmu. Zároveň sa stal aktívnym členom Demokratickej strany. V roku 1972 uspel po prvýkrát vo voľbách do Senátu Spojených štátov amerických v štáte Delaware a vo veku tridsať rokov sa stal šiestym najmladším americkým senátorom v histórii.

Krátko po získaní kresla senátora sa odohrala v Bidenovom živote v decembri 1972 rodinná tragédia. Jeho manželka Neilia išla s deťmi na vianočné nákupy, cestou sa však zrazila s nákladným autom. Pri dopravnej nehode zahynula spoločne s ročnou dcérkou Naomi, dvaja synovia – Beau a Hunter - boli zranení. Joe Biden, ktorý bol celou situáciou zdrvený, zvažoval rezignáciu, aby sa mohol venovať rodine. Stranícke vedenie ho však presvedčilo, aby zostal v úrade. Inauguračnú prísahu zložil v januári 1973 v kaplnke nemocnice, v ktorej ležali jeho zranení synovia. V Senáte potom strávil nepretržite 36 rokov, až do januára 2009, kedy na funkciu – ako novozvolený viceprezident USA – rezignoval. V júli 1977 sa oženil po druhýkrát s učiteľkou Jill Tracy Jacobsovou, s ktorou má dcéru Ashley.

Prvé roky Joea Bidena v senáte sa sústredili na ochranu práv v oblasti spotreby a životného prostredia. Stal sa prvým politickým predstaviteľom Spojených štátov, ktorý predložil v Kongrese USA návrh zákona, ktorý sa zaoberal klimatickými zmenami. Niekoľko rokov pôsobil tiež ako predseda Výboru pre zahraničné vzťahy.

Od 20. januára 2009 až do 20. januára 2017 bol pravou rukou prezidenta Baracka Obamu. Výberom Bidena na post amerického viceprezidenta vsadil Barack Obama predovšetkým na skúsenosť. Vybral si politicky rozhľadeného človeka, najmä pokiaľ išlo o otázky týkajúce sa zahraničnej politiky a bezpečnosti.

Obaja sa stali počas ôsmich rokov spoločne strávených v Bielom dome blízkymi priateľmi. Barack Obama označil Bidena vo svojom rozlúčkovom prejave v Chicagu za "najlepšiu voľbu".



Počas svojej desaťročia trvajúcej politickej kariéry sa uchádzal Joe Biden o prezidentskú kandidatúru už dvakrát, v rokoch 1988 a 2008. Oba jeho pokusy však skončili ešte v počiatočnej fáze. Svoju kandidatúru zvažoval aj pred poslednými prezidentskými voľbami v roku 2016, ale napokon uvoľnil miesto Hillary Clintonovej ako demokratickej protikandidátke Donalda Trumpa.

Joe Biden, ostrý kritik Trumpovej politiky, sám seba označuje za následníka Baracka Obamu. Práve na jeho štýl chce po zvolení za prezidenta nadviazať.

Bývalý americký viceprezident Joe Biden 25. apríla 2019 oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v nadchádzajúcich prezidentských voľbách a 18. augusta 2020 bol oficiálne nominovaný ako prezidentský kandidát za Demokratickú stranu. Jeho súperom o kreslo v Bielom dome bol úradujúci prezident Donald Trump, ktorého porazil a stal v poradí 46. prezidentom v dejinách USA.

Profil viceprezidentky Kamaly Harrisovej


Prezidentský kandidát demokratov Joe Biden, ktorý sa stal víťazom amerických volieb, si za svoju kandidátku na post viceprezidentky vybral Kamalu Harrisovú, senátorku za štát Kalifornia. Harrisová je prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou.

Kamala Harrisová, foto z archívu.
Foto: TASR


Kamala Devi Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v Kalifornii. Jej matka Shyamala Gopalanová pricestovala do Spojených štátov amerických (USA) ako 19-ročná. Stala sa biologičkou, zaoberala sa výskumom rakoviny prsníka. Otec Donald Harris je ekonómom, emeritným profesorom Stanfordovej univerzity a pochádza z Jamajky.

Kamala Harrisová často s rodičmi navštevovala krajiny, z ktorých pochádzali, vyrastala v multietnickom prostredí. Rodičia sa rozviedli, keď mala sedem rokov. Ostala v starostlivosti matky, ktorá neskôr dostala ponuku pôsobiť v nemocnici v Montreale a vyučovať na McGillovej univerzite. Harrisová sa spolu s matkou ako 12-ročná presťahovala do Montrealu v kanadskej provincii Québec.

Neskôr úspešne vyštudovala politológiu a ekonómiu na Howardovej univerzite vo Washingotone, D.C. Získala tiež doktorát z práv na Kalifornskej univerzite.

Začala pôsobiť na úradoch prokuratúry v okresoch Alameda a San Francisco, neskôr na radnici v San Franciscu. V roku 2003 bola zvolená za okresnú prokurátorku v San Franciscu. Mala na starosti vraždy, vlámania či sexuálne útoky a ďalšiu trestnú činnosť. Presadzovala druhú šancu pre páchateľov, ktorí boli usvedčení z užívania drog – aby si mohli dokončiť aspoň stredoškolské vzdelanie a získať zamestnanie. Zasadila sa tiež o potlačenie detskej prostitúcie a o zmenu pohľadu na túto trestnú činnosť, keďže chcela, aby štát posudzoval dievčatá v tomto veku ako obete. V roku 2007 svoju funkciu obhájila.

Vo voľbách v roku 2010 bola zvolená za generálnu prokurátorku Kalifornie za Demokratickú stranu. Žiadna žena pred ňou takúto funkciu v najľudnatejšom štáte USA nedosiahla. Svoju pozíciu obhájila opäť aj v roku 2014.

Bojovala za zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, presadzovala právo osôb rovnakého pohlavia na sobáš, vyslovovala sa proti trestu smrti. V tomto období svojej politickej angažovanosti sa zoznámila s demokratom Joeom Bidenom, medzi jej priateľov patril aj Beau Biden, syn prezidentského kandidáta, ktorý v roku 2015 ako 46-ročný podľahol nádorovému ochoreniu.

V roku 2016 bola Kamala Harrisová zvolená za senátorku zastupujúcu štát Kalifornia.

Počas demokratických primárok v roku 2019 kritizovala svojho súpera Bidena, v decembri 2019 sa z kampane stiahla pre nedostatok finančných prostriedkov. Neskôr začala Bidena podporovať.

Na celoštátnom zjazde 19. augusta 2020 nominovala Demokratická strana 77-ročného Joea Bidena, bývalého senátora za štát Delaware a dvojnásobného viceprezidenta USA počas osemročného mandátu Baracka Obamu, za svojho oficiálneho prezidentského kandidáta. Ďalší deň oficiálne nominovala na viceprezidentský post Kamalu Harrisovú.

"Bojovala som za deti a obete sexuálneho obťažovania. Bojovala som proti nadnárodným gangom. Podala som si najväčšie banky, pomohla poraziť jednu z najväčších na profit orientovaných univerzít. Spoznám predátora, keď ho vidím," povedala Harrisová vo svojom prejave.

Kamala Harrisová sa v roku 2014 vydala za právnika Douglasa Emhoffa, ktorý má z prvého manželstva syna Colea a dcéru Ellu, žijú v Los Angeles.

Je v poradí treťou ženou, ktorá sa o post viceprezidentky uchádzala vo farbách jednej z dvoch veľkých politických strán. Prvou bola v roku 1984 Geraldine Ferrarová – demokrat Walter Mondale však neuspel a prezidentské kreslo získal druhý raz po sebe republikán Ronald Reagan. Sarah Palinová bola republikánskou viceprezidentskou kandidátkou v roku 2008, keď sa o najvyšší post uchádzal senátor John McCain. Toho však porazil Barack Obama.

\r\n
\r\nPočas svojej desaťročia trvajúcej politickej kariéry sa uchádzal Joe Biden o prezidentskú kandidatúru už dvakrát, v rokoch 1988 a 2008. Oba jeho pokusy však skončili ešte v počiatočnej fáze. Svoju kandidatúru zvažoval aj pred poslednými prezidentskými voľbami v roku 2016, ale napokon uvoľnil miesto Hillary Clintonovej ako demokratickej protikandidátke Donalda Trumpa.
\r\n
\r\nJoe Biden, ostrý kritik Trumpovej politiky, sám seba označuje za následníka Baracka Obamu. Práve na jeho štýl chce po zvolení za prezidenta nadviazať.
\r\n
\r\nBývalý americký viceprezident Joe Biden 25. apríla 2019 oficiálne oznámil, že sa bude uchádzať o kandidatúru v nadchádzajúcich prezidentských voľbách a 18. augusta 2020 bol oficiálne nominovaný ako prezidentský kandidát za Demokratickú stranu. Jeho súperom o kreslo v Bielom dome bol úradujúci prezident Donald Trump, ktorého porazil a stal v poradí 46. prezidentom v dejinách USA.
\r\n
\r\n

Profil viceprezidentky Kamaly Harrisovej


\r\nPrezidentský kandidát demokratov Joe Biden, ktorý sa stal víťazom amerických volieb, si za svoju kandidátku na post viceprezidentky vybral Kamalu Harrisovú, senátorku za štát Kalifornia. Harrisová je prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou.
\r\n
\r\n
Kamala Harrisová, foto z archívu.
Foto: TASR

\r\n
\r\nKamala Devi Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v Kalifornii. Jej matka Shyamala Gopalanová pricestovala do Spojených štátov amerických (USA) ako 19-ročná. Stala sa biologičkou, zaoberala sa výskumom rakoviny prsníka. Otec Donald Harris je ekonómom, emeritným profesorom Stanfordovej univerzity a pochádza z Jamajky.
\r\n
\r\nKamala Harrisová často s rodičmi navštevovala krajiny, z ktorých pochádzali, vyrastala v multietnickom prostredí. Rodičia sa rozviedli, keď mala sedem rokov. Ostala v starostlivosti matky, ktorá neskôr dostala ponuku pôsobiť v nemocnici v Montreale a vyučovať na McGillovej univerzite. Harrisová sa spolu s matkou ako 12-ročná presťahovala do Montrealu v kanadskej provincii Québec.
\r\n
\r\nNeskôr úspešne vyštudovala politológiu a ekonómiu na Howardovej univerzite vo Washingotone, D.C. Získala tiež doktorát z práv na Kalifornskej univerzite.
\r\n
\r\nZačala pôsobiť na úradoch prokuratúry v okresoch Alameda a San Francisco, neskôr na radnici v San Franciscu. V roku 2003 bola zvolená za okresnú prokurátorku v San Franciscu. Mala na starosti vraždy, vlámania či sexuálne útoky a ďalšiu trestnú činnosť. Presadzovala druhú šancu pre páchateľov, ktorí boli usvedčení z užívania drog – aby si mohli dokončiť aspoň stredoškolské vzdelanie a získať zamestnanie. Zasadila sa tiež o potlačenie detskej prostitúcie a o zmenu pohľadu na túto trestnú činnosť, keďže chcela, aby štát posudzoval dievčatá v tomto veku ako obete. V roku 2007 svoju funkciu obhájila.
\r\n
\r\nVo voľbách v roku 2010 bola zvolená za generálnu prokurátorku Kalifornie za Demokratickú stranu. Žiadna žena pred ňou takúto funkciu v najľudnatejšom štáte USA nedosiahla. Svoju pozíciu obhájila opäť aj v roku 2014.
\r\n
\r\nBojovala za zlepšenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti, presadzovala právo osôb rovnakého pohlavia na sobáš, vyslovovala sa proti trestu smrti. V tomto období svojej politickej angažovanosti sa zoznámila s demokratom Joeom Bidenom, medzi jej priateľov patril aj Beau Biden, syn prezidentského kandidáta, ktorý v roku 2015 ako 46-ročný podľahol nádorovému ochoreniu.
\r\n
\r\nV roku 2016 bola Kamala Harrisová zvolená za senátorku zastupujúcu štát Kalifornia.
\r\n
\r\nPočas demokratických primárok v roku 2019 kritizovala svojho súpera Bidena, v decembri 2019 sa z kampane stiahla pre nedostatok finančných prostriedkov. Neskôr začala Bidena podporovať.
\r\n
\r\nNa celoštátnom zjazde 19. augusta 2020 nominovala Demokratická strana 77-ročného Joea Bidena, bývalého senátora za štát Delaware a dvojnásobného viceprezidenta USA počas osemročného mandátu Baracka Obamu, za svojho oficiálneho prezidentského kandidáta. Ďalší deň oficiálne nominovala na viceprezidentský post Kamalu Harrisovú.
\r\n
\r\n\"Bojovala som za deti a obete sexuálneho obťažovania. Bojovala som proti nadnárodným gangom. Podala som si najväčšie banky, pomohla poraziť jednu z najväčších na profit orientovaných univerzít. Spoznám predátora, keď ho vidím,\" povedala Harrisová vo svojom prejave.
\r\n
\r\nKamala Harrisová sa v roku 2014 vydala za právnika Douglasa Emhoffa, ktorý má z prvého manželstva syna Colea a dcéru Ellu, žijú v Los Angeles.
\r\n
\r\nJe v poradí treťou ženou, ktorá sa o post viceprezidentky uchádzala vo farbách jednej z dvoch veľkých politických strán. Prvou bola v roku 1984 Geraldine Ferrarová – demokrat Walter Mondale však neuspel a prezidentské kreslo získal druhý raz po sebe republikán Ronald Reagan. Sarah Palinová bola republikánskou viceprezidentskou kandidátkou v roku 2008, keď sa o najvyšší post uchádzal senátor John McCain. Toho však porazil Barack Obama.
\n","publisher":{"@type":"Organization","name":"TASR","logo":{"@type":"ImageObject","url":"http://www.tasr.sk/templates/tasr/assets/images/footerlogo_tasr.png","width":82,"height":15}},"description":"Biden víťazstvom v Pensylvánii získal 273 hlasov voliteľov a stane sa 46. prezidentom USA."}