Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období.
Autor TASR
,aktualizované Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Moskva 17. marca (TASR) — Víťazom prezidentských volieb v Rusku, ktoré sa konali od 15. do 17. marca, sa podľa očakávaní stal doterajší šéf Kremľa Vladimir Putin, ktorý získal 87,8 percenta hlasov. TASR o tom informuje na základe exit pollu, ktorý po zatvorení posledných volebných miestností v exkláve Kaliningrad zverejnila televízia Rossija 24.
Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.
Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Putin získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.
Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.
Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa držali línie Kremľa.
TASR prináša profil opätovne zvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (v súčasnosti Petrohrad) do robotníckej rodiny. V rokoch 1970 - 1975 študoval právo na Leningradskej štátnej univerzite. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov ukončil v Moskve Vyššiu školu KGB (Výbor štátnej bezpečnosti - sovietska tajná služba). V rokoch 1985 - 1990 pôsobil ako agent v Drážďanoch v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Ešte pred odchodom do NDR sa v roku 1983 oženil s letuškou Ľudmilou Škrebnevovou, spolu žili do roku 2013.
Po návrate do vlasti pracoval najskôr na Leningradskej štátnej univerzite ako pomocník rektora pre medzinárodné otázky. Od júna 1991 začal pôsobiť na leningradskej radnici, najskôr ako predseda Výboru pre zahraničné vzťahy a od roku 1994 ako prvý zástupca starostu Anatolija Sobčaka.
Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách sa Putin aj s rodinou presťahoval v roku 1996 do Moskvy, kde sa začala jeho politická kariéra. Už nasledujúci rok v marci sa stal zástupcom riaditeľa prezidentskej kancelárie. V júli 1998 sa postavil na čelo ruskej tajnej služby FSB (Federálna bezpečnostná služba) a od marca 1999 zastával post tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie. V auguste 1999 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval za premiéra.
V posledný deň roku 1999 presne na poludnie však 68-ročný Jeľcin neočakávane oznámil, že rezignuje na najvyššiu funkciu v štáte a svoje právomoci odovzdal dovtedy nie príliš známemu 47-ročnému Vladimirovi Putinovi, ktorý od tých čias jednoznačne ovláda ruskú politiku.
Po rezignácii Jeľcina z postu hlavy štátu 31. decembra 1999 sa stal Putin až do prezidentských volieb úradujúcim prezidentom. Voľby, ktoré sa konali 26. marca 2000, vyhral so ziskom 52,94 percenta hlasov.
Odvtedy zvíťazil v prvom kole v každých prezidentských voľbách, na ktorých sa zúčastnil - stalo sa tak vo voľbách konaných 14. marca 2004, 4. marca 2012 a 18. marca 2018. Pred voľbami v roku 2012 sa mu podarilo presadiť predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov. V rokoch 2008 - 2012 zastával Putin post predsedu ruskej vlády, prezidentom bol Dmitrij Medvedev.
Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove formuloval Putin obhajobu ruských geopolitických záujmov. Kľúčovou tézou jeho prejavu, ktorý predniesol 10. februára 2007, sa stalo odmietnutie jednopolárneho modelu sveta.
Vzťahy medzi USA a Európskou úniou na jednej strane a Ruskom na strane druhej sa začali výrazne zhoršovať po anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických skupín na východe Ukrajiny.
V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 oznámil Putin svoje rozhodnutie začať "špeciálnu vojenskú operáciu", ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Vladimir Putin sa v tohtoročných marcových prezidentských voľbách uchádzal už o piate funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie opäť kandidovať na post hlavy štátu oznámil začiatkom decembra 2023. Ústredná volebná komisia ho oficiálne zaregistrovala 29. januára 2024.
Zdroj: http://putin.kremlin.ru/bio/page-0, http://www.kremlin.ru/catalog/persons/54/biography
Ďaleko v poli porazených skončili Putinovi traja protikandidáti. Komunistický poslanec Štátnej dumy Nikolaj Charitonov získal podľa exit pollu 4,7 percenta hlasov, člen strany Noví ľudia Vladislav Davankov dostal 3,6 percenta hlasov a predsedovi Liberálnodemokratickej strany Ruska (LDPR) Leonidovi Sluckému dalo svoje hlasy 2,5 percenta zúčastnených voličov.
Tento trend potvrdila aj Ústredná volebná komisia, podľa ktorej Putin získal rekordný počet 87,97 percenta hlasov, pričom tento údaj sa zakladá na spracovaní 24,4 percenta protokolov. Uviedla to agentúra RIA Novosti s tým, že v roku 2018 dostal Putin vo voľbách 76,69 percenta a o šesť rokov predtým 63,6 percenta hlasov.
Účasť voličov dosiahla podľa predbežných údajov viac ako 70 percent. Na voľbách sa mohlo zúčastniť 114 miliónov ľudí, vrátane tých na okupovaných územiach Ukrajiny.
Putin, ktorý má 71 rokov, je pri moci od roku 1999, vrátane dvoch premiérskych funkčných období. Po zmene ústavy z roku 2020 by mohol opäť kandidovať v roku 2030 na ďalších šesť rokov.
Nezávislí pozorovatelia a odborníci považujú prezidentské voľby v Rusku v roku 2024 za neslobodné a bez politickej konkurencie, keďže v nich nekandidoval žiadny predstaviteľ opozície. Traja k voľbám pripustení kandidáti buď otvorene podporovali súčasného prezidenta Putina, alebo sa držali línie Kremľa.
Profil opätovne zvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina
TASR prináša profil opätovne zvoleného ruského prezidenta Vladimira Putina.
Vladimir Vladimirovič Putin sa narodil 7. októbra 1952 v Leningrade (v súčasnosti Petrohrad) do robotníckej rodiny. V rokoch 1970 - 1975 študoval právo na Leningradskej štátnej univerzite. Koncom 70. a začiatkom 80. rokov ukončil v Moskve Vyššiu školu KGB (Výbor štátnej bezpečnosti - sovietska tajná služba). V rokoch 1985 - 1990 pôsobil ako agent v Drážďanoch v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Ešte pred odchodom do NDR sa v roku 1983 oženil s letuškou Ľudmilou Škrebnevovou, spolu žili do roku 2013.
Po návrate do vlasti pracoval najskôr na Leningradskej štátnej univerzite ako pomocník rektora pre medzinárodné otázky. Od júna 1991 začal pôsobiť na leningradskej radnici, najskôr ako predseda Výboru pre zahraničné vzťahy a od roku 1994 ako prvý zástupca starostu Anatolija Sobčaka.
Po neúspechu Sobčaka v gubernátorských voľbách sa Putin aj s rodinou presťahoval v roku 1996 do Moskvy, kde sa začala jeho politická kariéra. Už nasledujúci rok v marci sa stal zástupcom riaditeľa prezidentskej kancelárie. V júli 1998 sa postavil na čelo ruskej tajnej služby FSB (Federálna bezpečnostná služba) a od marca 1999 zastával post tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie. V auguste 1999 ho ruský prezident Boris Jeľcin vymenoval za premiéra.
V posledný deň roku 1999 presne na poludnie však 68-ročný Jeľcin neočakávane oznámil, že rezignuje na najvyššiu funkciu v štáte a svoje právomoci odovzdal dovtedy nie príliš známemu 47-ročnému Vladimirovi Putinovi, ktorý od tých čias jednoznačne ovláda ruskú politiku.
Po rezignácii Jeľcina z postu hlavy štátu 31. decembra 1999 sa stal Putin až do prezidentských volieb úradujúcim prezidentom. Voľby, ktoré sa konali 26. marca 2000, vyhral so ziskom 52,94 percenta hlasov.
Odvtedy zvíťazil v prvom kole v každých prezidentských voľbách, na ktorých sa zúčastnil - stalo sa tak vo voľbách konaných 14. marca 2004, 4. marca 2012 a 18. marca 2018. Pred voľbami v roku 2012 sa mu podarilo presadiť predĺženie funkčného obdobia prezidenta na šesť rokov. V rokoch 2008 - 2012 zastával Putin post predsedu ruskej vlády, prezidentom bol Dmitrij Medvedev.
Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove formuloval Putin obhajobu ruských geopolitických záujmov. Kľúčovou tézou jeho prejavu, ktorý predniesol 10. februára 2007, sa stalo odmietnutie jednopolárneho modelu sveta.
Vzťahy medzi USA a Európskou úniou na jednej strane a Ruskom na strane druhej sa začali výrazne zhoršovať po anexii Krymu v roku 2014 a podpore separatistických skupín na východe Ukrajiny.
V skorých ranných hodinách 24. februára 2022 oznámil Putin svoje rozhodnutie začať "špeciálnu vojenskú operáciu", ako Moskva nazýva vojnu na Ukrajine, s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny". Vojna na Ukrajine spustila najvážnejšiu krízu vo vzťahoch Ruska so Západom od kubánskej raketovej krízy v roku 1962.
Vladimir Putin sa v tohtoročných marcových prezidentských voľbách uchádzal už o piate funkčné obdobie. Svoje rozhodnutie opäť kandidovať na post hlavy štátu oznámil začiatkom decembra 2023. Ústredná volebná komisia ho oficiálne zaregistrovala 29. januára 2024.
Zdroj: http://putin.kremlin.ru/bio/page-0, http://www.kremlin.ru/catalog/persons/54/biography
