MS vo futbale 2026
Všetky správy
Webová stránka na porovnávanie cien Compare the Market analyzovala 85 krajín, ktoré predstavujú približne 90 percent svetovej spotreby elektriny.
Autor TASR
Brusel 23. júna (TASR) - Už tretia vlna horúčav v tomto roku vystavuje skúške aj európsku energetickú sieť. Rekordné teploty zvyšujú dopyt po klimatizácii, čo zvyšuje spotrebu elektriny. TASR o tom píše podľa webu Euronews.
„Svet sa rozpaľuje v extrémnych horúčavách, čím rastie dopyt po chladení,“ varovala už v roku 2023 Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
Počas horúčav na začiatku leta 2025 vzrástla vo Francúzsku spotreba elektriny vo večernej špičke o 25 percent oproti mimosezónnemu priemeru, hoci v krajine je relatívne nízky počet vlastníkov klimatizácií.
Webová stránka na porovnávanie cien Compare the Market analyzovala 85 krajín, ktoré predstavujú približne 90 percent svetovej spotreby elektriny. Štúdia porovnávala dopyt počas najteplejších mesiacov s dopytom počas mesiacov s normálnou teplotou.
Na prvom mieste na svete sa umiestnilo Grécko - dopyt po elektrine počas extrémnych horúčav sa zvýšil o 38,62 percenta. To zodpovedá dodatočným 143,08 kWh na osobu v mesiaci extrémnych horúčav. Druhá Čierna Hora mala nárast o 22,49 percenta, nasledovalo Turecko (21,91 percenta), Chorvátsko (17,76 percenta), Taliansko (14,22 percenta) a Španielsko (8,86 percenta).
Keď dopyt po elektrine prekročí dostupnú výrobnú kapacitu alebo fyzické limity elektrickej siete, hrozí rozsiahly výpadok prúdu tzv. black out.
Pomocou údajov za posledných päť rokov analyzovala spoločnosť Compare the Market priemerné trvanie výpadkov a odhadované náklady domácností. Spomedzi európskych krajín zaznamenalo najdlhšiu priemernú dĺžku výpadku Maďarsko (2,92 hodiny ročne), nasledovalo Slovinsko (2,16) a Grécko (1,63).
Najvyššie odhadované ročné náklady domácností zaznamenáva počas výpadkov spomedzi sledovaných európskych krajín Taliansko, konštatuje štúdia.
„Výpadky elektriny v Taliansku podľa odhadov stoja domácnosti približne 154,7 milióna eur ročne, tesne za ním nasleduje Poľsko so 152,1 milióna eur,“ vyplýva z údajov. Suma nie je založená na miestnych cenách elektriny, ale vychádza zo štandardného predpokladu „hodnoty stratenej záťaže“ na odhad nákladov bez prúdu (napríklad kazenie potravín, strata vykurovania/chladenia, prerušenie internetu a všeobecné nepohodlie).
Počas vlaňajšej vlny horúčav dosiahli v júni a v júli teploty v Európe 40 °C, pričom denný dopyt po elektrine vzrástol o 14 percent. V kombinácii s výpadkami tepelných elektrární to dvoj- až trojnásobne zvýšilo priemerné denné ceny energie.
Stabilné dodávky energie uprostred prudkého nárastu dopytu pomohla udržať rekordná výroba solárnej energie v EÚ, uvádza energetický think-tank Ember. „V dňoch s najvyššou vlnou horúčav dodávala solárna energia len v Nemecku až 50 GW energie, čiže vyrobila 33 až 39 percent nemeckej elektriny,“ uvádza Ember.
„Nemecko má 14 GW batériových úložísk a 10 GW prečerpávacích elektrární, čo pomohlo uskladniť časť solárnej energie na použitie po západe slnka,“ pripomína think-tank Ember.
„Svet sa rozpaľuje v extrémnych horúčavách, čím rastie dopyt po chladení,“ varovala už v roku 2023 Medzinárodná energetická agentúra (IEA).
Počas horúčav na začiatku leta 2025 vzrástla vo Francúzsku spotreba elektriny vo večernej špičke o 25 percent oproti mimosezónnemu priemeru, hoci v krajine je relatívne nízky počet vlastníkov klimatizácií.
Webová stránka na porovnávanie cien Compare the Market analyzovala 85 krajín, ktoré predstavujú približne 90 percent svetovej spotreby elektriny. Štúdia porovnávala dopyt počas najteplejších mesiacov s dopytom počas mesiacov s normálnou teplotou.
Na prvom mieste na svete sa umiestnilo Grécko - dopyt po elektrine počas extrémnych horúčav sa zvýšil o 38,62 percenta. To zodpovedá dodatočným 143,08 kWh na osobu v mesiaci extrémnych horúčav. Druhá Čierna Hora mala nárast o 22,49 percenta, nasledovalo Turecko (21,91 percenta), Chorvátsko (17,76 percenta), Taliansko (14,22 percenta) a Španielsko (8,86 percenta).
Keď dopyt po elektrine prekročí dostupnú výrobnú kapacitu alebo fyzické limity elektrickej siete, hrozí rozsiahly výpadok prúdu tzv. black out.
Pomocou údajov za posledných päť rokov analyzovala spoločnosť Compare the Market priemerné trvanie výpadkov a odhadované náklady domácností. Spomedzi európskych krajín zaznamenalo najdlhšiu priemernú dĺžku výpadku Maďarsko (2,92 hodiny ročne), nasledovalo Slovinsko (2,16) a Grécko (1,63).
Najvyššie odhadované ročné náklady domácností zaznamenáva počas výpadkov spomedzi sledovaných európskych krajín Taliansko, konštatuje štúdia.
„Výpadky elektriny v Taliansku podľa odhadov stoja domácnosti približne 154,7 milióna eur ročne, tesne za ním nasleduje Poľsko so 152,1 milióna eur,“ vyplýva z údajov. Suma nie je založená na miestnych cenách elektriny, ale vychádza zo štandardného predpokladu „hodnoty stratenej záťaže“ na odhad nákladov bez prúdu (napríklad kazenie potravín, strata vykurovania/chladenia, prerušenie internetu a všeobecné nepohodlie).
Počas vlaňajšej vlny horúčav dosiahli v júni a v júli teploty v Európe 40 °C, pričom denný dopyt po elektrine vzrástol o 14 percent. V kombinácii s výpadkami tepelných elektrární to dvoj- až trojnásobne zvýšilo priemerné denné ceny energie.
Stabilné dodávky energie uprostred prudkého nárastu dopytu pomohla udržať rekordná výroba solárnej energie v EÚ, uvádza energetický think-tank Ember. „V dňoch s najvyššou vlnou horúčav dodávala solárna energia len v Nemecku až 50 GW energie, čiže vyrobila 33 až 39 percent nemeckej elektriny,“ uvádza Ember.
„Nemecko má 14 GW batériových úložísk a 10 GW prečerpávacích elektrární, čo pomohlo uskladniť časť solárnej energie na použitie po západe slnka,“ pripomína think-tank Ember.
