Nouméa 29. júna (TASR) - Najviac hlasov v provinčných voľbách, ktoré sa v nedeľu konali na francúzskom zámorskom území Nová Kaledónia, získali politické strany vystupujúce proti nezávislosti súostrovia od Francúzska. Vyplýva to z predbežných výsledkov, o ktorých informoval denník Le Monde, píše TASR.

Voliť prišlo 63,7 percenta voličov, čo je v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami v roku 2019 pokles - vtedy svoje právo využilo 66,5 percenta voličov.

Voľby prebehli pokojne, s minimálnymi radmi vo volebných miestnostiach, poznamenal novinár agentúry AFP. Pre dohľad nad hlasovaním je na ostrove do polovice júla nasadených približne 2400 príslušníkov bezpečnostných síl vrátane 1120 žandárov z kontinentálneho Francúzska.

Obyvatelia Novej Kaledónie hlasovali v nedeľu 28. júna v prvých provinčných voľbách od roku 2019. Očakáva sa, že tieto voľby zmenia politickú rovnováhu síl v súostroví a ovplyvnia rokovania o jeho inštitucionálnej budúcnosti, ktoré sú pozastavené od nepokojov v máji 2024.

Nedeľňajšie hlasovanie bolo považované za test pred obnovením inštitucionálnych rokovaní s Parížom, ktoré francúzsky premiér Sébastien Lecornu avizoval na júl s cieľom dosiahnuť dohodu do konca roka. Pozície však zostávajú veľmi odlišné. Socialistický front národného oslobodenia Kanakov (FLNKS), ktorý sa usiluje o nezávislosť Novej Kaledónie od Francúzska, vyzýva na nové kolo diskusií, zatiaľ čo niektorí lojalisti - odporcovia nezávislosti - sa domnievajú, že hlavné kompromisy už boli dosiahnuté.

Voľby boli založené na zozname voličov zmrazenom od roku 2007: oprávnenie voliť majú iba obyvatelia, ktorí sa v súostroví usadili pred rokom 1998, a ich potomkovia. Práve pokus o rozšírenie tohto elektorátu o nových obyvateľov spustil v máji 2024 nepokoje, ktoré si vyžiadali 14 obetí a spôsobili škody vo výške viac ako dve miliardy eur. Na jar tohto roku bolo do voličských zoznamov zahrnutých aj 10.575 občanov narodených na Novej Kaledónii, ktorí boli doteraz z hlasovania vylúčení. Počet registrovaných voličov sa tak zvýšil zo 169.000 v roku 2019 na približne 192.500.

Títo voliči rozhodovali o tom, ktorí z kandidátov sa stanú poslancami troch provinčných zhromaždení, pričom volili 40 poslancov zastupiteľského zboru v Južnej provincii, 22 v Severnej provincii a 14 na Ostrovoch vernosti. Spomedzi nich sa 54 stane členmi Kongresu, hlavnej riadiacej inštitúcie územia a jediného orgánu oprávneného schvaľovať miestne zákony. Kongres potom zvolí 11 členov výkonného orgánu známeho ako kolektívna vláda.

Voľby sa konali po tom, čo Socialistický front národného oslobodenia Kanakov (FLNKS) odmietol dohodu s Francúzskom, ktorá mala priniesť stabilitu do zámorského územia. Takzvaná Bougivalská dohoda by vytvorila kaledónsky štát a ustanovila kaledónsku národnosť zakotvenú vo francúzskej ústave, ale zrušila by akékoľvek budúce referendá o nezávislosti.

Tri referendá, ktoré sa na Novej Kaledónii konali v rokoch 2018, 2020 a 2021, sa skončili víťazstvom tábora podporujúceho zotrvanie súostrovia vo zväzku s Francúzskom. Prívrženci nezávislosti tretí plebiscit, ktorý sa konal počas pandémie choroby COVID-19, bojkotovali. Hnutie za nezávislosť si však na Novej Kaledónii zachováva silnú podporu, najmä medzi pôvodným melanézskym obyvateľstvom - Kanakmi.