Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 6. december 2025Meniny má Mikuláš
< sekcia Zahraničie

Vojvodinskí Slováci aj tento rok tradične stavajú máj

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Dano Veselský

V slovenských vojvodinských dedinách mládenci prinášajú z lesa strom a zdobia ho farebnými stužkami, kvetmi a niekedy aj fľašami vína či pálenky.

Báčsky Petrovec, Lug 30. apríla (TASR) – Slováci v rôznych vojvodinských obciach si aj tento rok zachovávajú zvyk stavania mája. Účastníci si ním pripomínajú príchod jari a prebudenie prírody, informuje spravodajca TASR.

Podľa etnológa Mariana Pavlova sa tento zvyk zachoval u vojvodinských Slovákov až dodnes. „V rámci Múzea vojvodinských Slovákov (v Báčskom Petrovci) sme robili viacročný výskum...Všeobecné zachované pravidlo u nás je, že stavanie mája je anonymné, väčšinou je tradičná funkcia zachovaná. V niektorých lokalitách, hlavne v menších dedinách sa to už robí inštitucionalizovane, čiže funkcia je už zmenená. V minulosti malo stavanie mája viacero významov - aj komu sa staval, aj kto ho staval a pri akej príležitosti. Dátum je však všade ten istý – stavia sa v noci pred 1. májom. Častokrát to bolo tak, že v dedine bolo aj viac májov v závislosti od jej veľkosti. Stavali ho hlavne mládenci ako symbol lásky svojej milovanej frajerke, že si ju plánuje v najkratšej dobe vypýtať za ženu,“ uviedol Pavlov pre TASR.

Funkcia stavania mája sa podľa etnológa v posledných desaťročiach začala meniť z obradovej na zábavnú. Máj aj naďalej stavajú mládenci anonymne v noci. Verejne ho stavajú jednotlivé spolky či združenia na vopred plánovanom podujatí. „Niektoré spolky alebo združenia, či už pri Matici slovenskej alebo folklórne skupiny, si robia inštitucionalizované stavanie májov. Rozdiel je v tom, že pri tradičných stavaniach mája to robia mládenci v noci inkognito, tieto inštitúcie to robia verejne počas dňa. (Podujatie) sa ohlasuje širšej verejnosti, spoločne pripravujú stromy, formálne ich postavia 1. mája alebo deň, dva skôr. Často sa to spája s víkendom, aby ľudia neboli v práci. Máj stojí celý mesiac alebo podľa dohody a potom ho zase spoločne ceremoniálne dávajú dole,“ vysvetlil etnológ Pavlov.

V slovenských vojvodinských dedinách mládenci prinášajú z lesa strom a zdobia ho farebnými stužkami, kvetmi a niekedy aj fľašami vína či pálenky. „V minulosti sa po máj nechodilo na traktore ako dnes, ale na koňoch. Pred kostolom bol park, vykopala sa jama a máj sa staval tam,“ zaspomínala si pre TASR Katarína Kolárová z obce Lug pri Novom Sade.

Marian Pavlov ďalej priblížil, že máj sa v slovenských vojvodinských obciach najčastejšie dáva dole počas Svätodušných sviatkov, ktoré sú známe aj ako Turíce. „Máme tu dva prepojené elementy. Jeden je ten 1. máj, lebo všetci ľudia majú vtedy voľno a bola to ideálna príležitosť, aby sa staval. A zase je tam prepojený aj ten cirkevný, keďže Turíce nie sú viazané na kalendár, ale na Veľkú noc...Máj sa môže váľať okolo 30. mája alebo sa čaká na Turíce," uviedol etnológ.

Pavlov tiež poukázal na to, že Múzeum vojvodinských Slovákov v spolupráci s Múzeom Vojvodiny pracovalo na tom, aby bolo stavanie mája zaradené na srbský zoznam, ako element pre nehmotné kultúrne dedičstvo.