Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vo voľbách kandiduje 22 subjektov.
Autor TASR
Praha 5. októbra (TASR) - V piatok (8. októbra) a v sobotu (9. októbra) sa uskutočnia v Česku voľby do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Pôjde v poradí o ôsme parlamentné voľby od vzniku samostatnej Českej republiky v roku 1993.
Vo voľbách kandiduje 22 subjektov – 20 politických strán a dve volebné koalície: ANO 2011, koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09), koalícia Piráti a Starostovia (Starostovia a nezávislí, STAN), Sloboda a priama demokracia (SPD), Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), občianske hnutie Prísaha, Strana zelených, Švajčiarska demokracia, Voľný blok, Pravý blok, Aliancia národných síl, Trikolóra Slobodní súkromníci, Aliancia pre budúcnosť, Hnutie Pramene, Ľavica, Seniori 21, Urza.cz, Koruna Česká (monarchistická strana Čiech, Moravy a Sliezska), Moravské zemské hnutie, Otvorme Česko normálnemu životu, Moravania.
Česká republika má dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Poslaneckej snemovne (dolná komora) a Senátu (horná komora). Poslanecká snemovňa vznikla 1. januára 1993 a pôsobí v nej 200 poslancov zvolených v priamych voľbách na štyri roky. Hornú komoru – Senát Parlamentu ČR – tvorí 81 senátorov volených v priamych voľbách na šesť rokov. Podľa Ústavy ČR nesmie byť nikto členom oboch parlamentných komôr súčasne.
Presný termín volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR stanovuje prezident ČR. Musí tak urobiť najneskôr 90 dní pred samotným konaním volieb. Rovnaký postup sa aplikuje aj pri voľbách do Senátu.
Voľby trvajú dva dni a volí sa v piatok a sobotu. Volebné miestnosti sa v piatok otvárajú o 14.00 a uzatvárajú o 22.00 h. V sobotu môžu voliči voliť od 08.00 a volebné miestnosti sa uzatvárajú o 14.00 h.
Volieb sa môže zúčastniť každý občan ČR, ktorý dovŕšil 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony a jeho sloboda nie je obmedzená z dôvodov ochrany zdravia. Českí občania žijúci v zahraničí môžu voliť len na zastupiteľských úradoch ČR, teda nie je im umožnené voliť korešpondenčne.
Členom volebnej komisie sa môže stať občan ČR alebo iného štátu, ktorý má v ČR právo voliť a má viac ako 18 rokov.
Všetci oprávnení voliči dostanú volebné lístky do poštovej schránky ešte pred voľbami. Dostanú ich aj vo volebnej miestnosti v čase volieb. Na volebnom lístku môžu zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov danej strany alebo koalície. Krúžkom udelia kandidátovi či kandidátke prednostný hlas.
Tri dni pred voľbami platí moratórium na uverejňovanie prieskumov preferencií.
Poslancov si voliči vyberajú zo 14 volebných obvodov, ktoré kopírujú administratívne členenie ČR.
Ak sa nejaký poslanec vzdá mandátu alebo jeho mandát zanikne, nastupuje na jeho miesto náhradník z kandidátnej listiny, na ktorej kandidoval vo voľbách. V prípade rozpustenia poslaneckej snemovne sa uskutočnia predčasné voľby. V Českej republike sa doposiaľ konali trikrát – v rokoch 1998, 2009 a 2013.
Systém volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR prešiel nedávno niektorými zmenami. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu ČR z februára 2021 a schválenej novely volebného zákona z mája 2021 sa zmenila hranica vstupu do snemovne pre dvoj- a viackoalíciu. Pre stranu ostala hranica na piatich percentách, dvojkoalícia po novom musí dosiahnuť osem percent a koalícia vytvorená z troch či viac strán musí dosiahnuť 11 percent voličských hlasov. Pred schválenými zmenami musela dvojkoalícia dosiahnuť desať percent a troj- a viackoalícia 15 percent hlasov voličov.
Zmenil sa aj doterajší spôsob prepočítavania voličských hlasov na poslanecké mandáty. Rozdelenie mandátov sa uskutoční v dvojkolovom sčítaní. Najskôr medzi úspešné strany či koalície rozdelí Český štatistický úrad mandáty získané v krajoch. Urobí to pomocou tzv. Imperialiho kvóty. Zvyšné nerozdelené mandáty na celoštátnej úrovni rozdelí v druhom kole pomocou tzv. Hagenbach-Bischoffovej kvóty.
Voľby do poslaneckej snemovne, ktoré sa konali 20. a 21. októbra 2017, vyhralo hnutie ANO 2011 so ziskom 29,64 percenta (78 mandátov).
Vo voľbách kandiduje 22 subjektov – 20 politických strán a dve volebné koalície: ANO 2011, koalícia SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09), koalícia Piráti a Starostovia (Starostovia a nezávislí, STAN), Sloboda a priama demokracia (SPD), Česká strana sociálnodemokratická (ČSSD), Komunistická strana Čiech a Moravy (KSČM), občianske hnutie Prísaha, Strana zelených, Švajčiarska demokracia, Voľný blok, Pravý blok, Aliancia národných síl, Trikolóra Slobodní súkromníci, Aliancia pre budúcnosť, Hnutie Pramene, Ľavica, Seniori 21, Urza.cz, Koruna Česká (monarchistická strana Čiech, Moravy a Sliezska), Moravské zemské hnutie, Otvorme Česko normálnemu životu, Moravania.
TASR v tejto súvislosti prináša základné informácie o systéme volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR, ktorý prešiel niektorými zmenami schválenými v roku 2021.
Česká republika má dvojkomorový parlament, ktorý sa skladá z Poslaneckej snemovne (dolná komora) a Senátu (horná komora). Poslanecká snemovňa vznikla 1. januára 1993 a pôsobí v nej 200 poslancov zvolených v priamych voľbách na štyri roky. Hornú komoru – Senát Parlamentu ČR – tvorí 81 senátorov volených v priamych voľbách na šesť rokov. Podľa Ústavy ČR nesmie byť nikto členom oboch parlamentných komôr súčasne.
Presný termín volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR stanovuje prezident ČR. Musí tak urobiť najneskôr 90 dní pred samotným konaním volieb. Rovnaký postup sa aplikuje aj pri voľbách do Senátu.
Voľby trvajú dva dni a volí sa v piatok a sobotu. Volebné miestnosti sa v piatok otvárajú o 14.00 a uzatvárajú o 22.00 h. V sobotu môžu voliči voliť od 08.00 a volebné miestnosti sa uzatvárajú o 14.00 h.
Volieb sa môže zúčastniť každý občan ČR, ktorý dovŕšil 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony a jeho sloboda nie je obmedzená z dôvodov ochrany zdravia. Českí občania žijúci v zahraničí môžu voliť len na zastupiteľských úradoch ČR, teda nie je im umožnené voliť korešpondenčne.
Členom volebnej komisie sa môže stať občan ČR alebo iného štátu, ktorý má v ČR právo voliť a má viac ako 18 rokov.
Všetci oprávnení voliči dostanú volebné lístky do poštovej schránky ešte pred voľbami. Dostanú ich aj vo volebnej miestnosti v čase volieb. Na volebnom lístku môžu zakrúžkovať najviac štyroch kandidátov danej strany alebo koalície. Krúžkom udelia kandidátovi či kandidátke prednostný hlas.
Tri dni pred voľbami platí moratórium na uverejňovanie prieskumov preferencií.
Poslancov si voliči vyberajú zo 14 volebných obvodov, ktoré kopírujú administratívne členenie ČR.
Ak sa nejaký poslanec vzdá mandátu alebo jeho mandát zanikne, nastupuje na jeho miesto náhradník z kandidátnej listiny, na ktorej kandidoval vo voľbách. V prípade rozpustenia poslaneckej snemovne sa uskutočnia predčasné voľby. V Českej republike sa doposiaľ konali trikrát – v rokoch 1998, 2009 a 2013.
Systém volieb do Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR prešiel nedávno niektorými zmenami. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu ČR z februára 2021 a schválenej novely volebného zákona z mája 2021 sa zmenila hranica vstupu do snemovne pre dvoj- a viackoalíciu. Pre stranu ostala hranica na piatich percentách, dvojkoalícia po novom musí dosiahnuť osem percent a koalícia vytvorená z troch či viac strán musí dosiahnuť 11 percent voličských hlasov. Pred schválenými zmenami musela dvojkoalícia dosiahnuť desať percent a troj- a viackoalícia 15 percent hlasov voličov.
Zmenil sa aj doterajší spôsob prepočítavania voličských hlasov na poslanecké mandáty. Rozdelenie mandátov sa uskutoční v dvojkolovom sčítaní. Najskôr medzi úspešné strany či koalície rozdelí Český štatistický úrad mandáty získané v krajoch. Urobí to pomocou tzv. Imperialiho kvóty. Zvyšné nerozdelené mandáty na celoštátnej úrovni rozdelí v druhom kole pomocou tzv. Hagenbach-Bischoffovej kvóty.
Voľby do poslaneckej snemovne, ktoré sa konali 20. a 21. októbra 2017, vyhralo hnutie ANO 2011 so ziskom 29,64 percenta (78 mandátov).
