Budapešť 10. apríla (TASR) - Maďarskú politickú scénu už 16 rokov ovláda strana Fidesz. Jej výrazný líder Viktor Orbán vládne v bloku s kresťanskodemokratickou KDNP nepretržite od roku 2010, pričom v predchádzajúcich štyroch po sebe idúcich parlamentných voľbách získal ústavnú väčšinu. Naposledy jeho konzervatívne zoskupenie v roku 2022 vyhralo voľby so ziskom vyše 54 percent a v 199-člennom zákonodarnom zbore získalo celkovo 135 kresiel. Z jednomandátových obvodov 87, z celoštátnej kandidátky 48.

Piaty cyklus však už z pohľadu Orbána pravdepodobne nebude dominantný, v spleti rôznorodých prieskumov to vo viacerých dokonca vyzerá na stratu jeho moci. Hlavnú opozičnú silu v uplynulom období nadobudla stredopravá strana TISZA a jej vyprofilovaný líder Péter Magyar sa stal pre svojho bývalého spojenca a partajného šéfa politickou hrozbou. Svoju kampaň postavil na zmene pomerov vládnutia a na rozdiel od Orbána aj na sympatiách k štruktúram Európskej únie.

Ďalšie opozičné strany zaznamenali pokles preferencií, podľa niektorých prieskumov by sa do zákonodarného snemu dostalo iba Hnutie Naša vlasť s približne šiestimi percentami. Ostatné parlamentné strany sa vzdialili vízii prekročenia potrebnej päťpercentnej hranice.

Maďarská socialistická strana (MSZP) sa dokonca po 36 rokoch vzdala účasti v nadchádzajúcich parlamentných voľbách, lebo nemala dostatok dobrovoľníkov na zber podpisov, ani do volebnej kampane a úplne stratila svoju voličskú základňu.

Pred štyrmi rokmi pritom vytvorila koalíciu s názvom V jednote za Maďarsko, bola v nej spolu s Demokratickou koalíciou (DK), hnutiami Momentum a Jobbik, LMP (Politika môže byť iná) a stranou Párbeszéd (Dialóg). Zoskupenie uspelo v 19 jednomandátových obvodoch a z celoštátnej straníckej kandidátky ich získalo 38, v 199-člennom Národnom zhromaždení tak obsadilo 57 kresiel. Ďalších šesť – a iba zo straníckej listiny – získalo Hnutie Naša vlasť a jeden parlamentný mandát išiel Celoštátnej samospráve Nemcov v Maďarsku.

Viktor Orbán už dlhšie otvorene vystupuje voči politickému i občianskemu liberalizmu a presadzuje národnú identitu. Zdôrazňuje odmietanie masovej migrácie a v tejto problematike, ako aj v otázke sankcií voči Rusku pre jeho vojnu na Ukrajine, ale tiež v otázke jej budúcnosti v EÚ sa najviac rozchádza s dominantným postojom Európskej únie. Vo volebnom roku k tomu aktuálne pribudlo prehĺbenie sporov s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, k čomu okrem iných káuz prispela aj tiahla oprava údajne poškodeného ropovodu Družba. Vyhlásil, že aj v prípade veta pôžičky pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur sú postoje Maďarska morálne správne, právne opodstatnené a politicky rozumné.

Orbán, v kampani apelujúci na voličov sloganom „Bezpečná voľba“, na adresu obvodových kandidátov TISZA vyhlásil, že sú príliš ľavicoví, príliš bruselsky orientovaní a ich voľba je rizikom. Varoval pred úspornými opatreniami, zvyšovaním daní, nezamestnanosťou a chaosom, čo by podľa neho hrozilo v prípade vládnutia tejto strany. Maďarský premiér má otvorenú a angažovanú podporu amerického prezidenta Donalda Trumpa, podporili ho aj talianska premiérka Georgia Meloniová a predseda izraelskej vlády Benjamin Netanjahu.

TISZA vstúpila na jeseň do kampane so sloganom „Zmena systému pokojne a zodpovedne“. Už vtedy jej viaceré prieskumy predpovedali volebné víťazstvo a odvtedy sa v prieskumoch týchto agentúr veľa nezmenilo, akurát sa menia preferenčné percentuálne body a rozdiel medzi Magyarovou a Orbánovou stranou. Péter Magyar sa sústredil na kritiku súčasnej vládnej garnitúry a ponúkal svoje riešenia. Orientoval sa na témy právneho štátu a európskych pravidiel, obnovenia nezávislosti súdov, kontrolných orgánov a transparentných procedúr. Ochrane novinárov a nezávislosti médií ponúkol legislatívne záruky.

Využil aj citlivú kauzu na Slovensku a vyzval svojho soka, aby sa podpísal pod jeho list predsedovi vlády SR so žiadosťou o stiahnutie novely zákona, ktorá hrozí šesťmesačným väzením osobám spochybňujúcim Benešove dekréty. Magyar tiež varoval, že prípadná vládna koalícia Fideszu s opozičným Hnutím Naša vlasť by hrozila huxitom, teda vyvedením krajiny z EÚ.

Zoskupeniu opozičného lídra v uplynulých týždňoch nenamerali podporu pod 30 percent a v niektorých prieskumoch dosiahol až nad 50 percent. Vládnuci Fidesz sa pohybuje tiež v širšom rozmedzí, v niektorých odhadoch pod 30, v iných nad 40 percent. Hnutie Naša vlasť a Maďarská strana dvojchvostého psa zaznamenali v januári štvorpercentnú podporu a Demokratickú koalíciu by volili tri percentá respondentov.

Podľa niektorých agentúr v porovnaní s koncom minulého roka klesla ochota voličov zúčastniť sa na voľbách a analytici to hodnotia ako výhodu pre vládny blok. Pred štyrmi rokmi sa na voľbách zúčastnilo takmer 70 percent oprávnených voličov.



Profily dvoch kľúčových politických subjektov a ich lídrov vo voľbách do maďarského parlamentu 2026:



Fidesz - Maďarský občiansky zväz

Vznikol 30. marca 1988 ako Zväz mladých demokratov. Založili ho mladí politici z Budapešti a v predsedníctve bol aj Viktor Orbán, ktorého v roku 1993 zvolili za predsedu a stranu o dva roky nechal premenovať na doteraz platný názov.

Fidesz vyhral v roku 1998 voľby a bol vo štvorročnej vládnej koalícii s Maďarským demokratickým fórom a s Nezávislou maloroľníckou stranou. Ďalšie dva cykly (2002 - 2008) strávil v opozícii a od roku 2010 sa mu podarilo štyrikrát bez prerušenia vládnuť ako víťazovi volieb ústavnou väčšinou. Strana sa vyprofilovala na silne pravicovú a konzervatívnu platformu.

VIKTOR ORBÁN sa narodil 31. mája 1963 v Székesfehérvári (Stoličnom Belehrade). Je ženatý a má päť detí. Vyštudoval právo na budapeštianskej univerzite a od roku 1988, keď pracoval na ministerstve, sa začal politicky angažovať. V roku 1989 dostal štipendium od Georga Sorosa a v Oxforde študoval Pembroke College. Avšak po štyroch mesiacoch sa po páde socialistického režimu predčasne vrátil do vlasti a ako člen antikomunistického Fideszu na seba upozornil výzvou na slobodné voľby a odchod sovietskych vojsk z Maďarska.

Úspešne kandidoval na poslanca v prvých slobodných voľbách a hoci v roku 1994 už ako nový predseda nestihol stranu doviesť do vlády, pod jeho vedením sa to podarilo o štyri roky neskôr. V januári 2000 sa vzdal vedenia Fideszu, aby oddelil funkciu premiéra a straníckeho lídra. V roku 2002 prehral parlamentné voľby so Socialistickou stranou (MSzP), v ďalšom roku sa vrátil na čelo Fideszu a po ďalšej volebnej prehre v roku 2006 čelil výzvam na odstúpenie. Popularita mu však opäť vzrástla po kauzách vlády MSzP.

Už v predchádzajúcom období Orbán stranu postupne posúval zo stredopravých a umiernene liberálnych pozícií ešte viac doprava. Keď v roku 2010 jasne vyhral voľby, využil ústavnú väčšinu na prijatie zákonov s výrazným konzervatívnym obsahom a vyvolal kritiku pre obavy o nezávislosť súdnictva. Fidesz však zvíťazil aj vo voľbách 2014 a jeho líder ohlásil budovanie štátu „neliberálneho charakteru“ a šokoval príkladmi ako Rusko, Čína či Turecko.

Počas migračnej krízy v roku 2015 jeho vláda postavila plot na hranici so Srbskom, aby zastavila prílev migrantov. Orbán odmietol povinné kvóty EÚ na ich prerozdeľovanie a pred voľbami v roku 2018 vystupoval ako ochranca kresťanskej Európy pred migráciou. Fidesz opäť výrazne zvíťazil, podporený aj rastúcou ekonomikou a prorodinnými opatreniami. Orbán posilnil centralizáciu moci a presadil zákony obmedzujúce mimovládne organizácie.

Počas pandémie COVID-19 v roku 2020 získal mimoriadne právomoci vládnuť dekrétmi, čo opozícia kritizovala ako posilnenie autoritárstva. Kríza zároveň odhalila problémy maďarského zdravotníctva. V roku 2021 vyvolal ostrú kritiku zákon obmedzujúci obsah týkajúci sa homosexuality a zmeny pohlavia pre mladistvých. Po ruskej vojenskej invázii na Ukrajinu Orbán deklaroval neutralitu, ale podporil sankcie EÚ proti Rusku. Po štvrtom volebnom víťazstve za sebou sa však stal ústretovejším voči Rusku – hoci predlžovanie platnosti sankcií zakaždým po priekoch podporil – a prehĺbili sa jeho spory s Ukrajinou.



TISZA - Strana rešpektu a slobody

Stranu založili 23. októbra 2020 Attila Szabó a Boldizsár Deák. Prvé parlamentné voľby však absolvuje až teraz a Péter Magyar svojím príchodom zvýšil jej ambície mnohonásobne. Vo februári 2024 odišiel od Orbána s úmyslom založiť vlastnú stranu, ale administratívne by s ňou nestihol voľby do Európskeho parlamentu. V apríli vstúpil do Tiszy, kde ho hneď zvolili za jedného z podpredsedov a lídra kandidátky.

V májových voľbách do EP skončila Tisza na druhom mieste s takmer 30 percentami hlasov a siedmimi kreslami z celkových 21. Po tomto úspechu si Tisza začala budovať členstvo a jadro, keďže strana nebola pred Magyarovým vstupom príliš aktívna. Založila si sieť lokálnych podporovateľov a potenciálnych kandidátov. K januáru 2025 už existovalo vyše 200 „ostrovov Tiszy“ s dokopy viac ako 20.000 členmi.

V júli zvolili za nového šéfa strany Magyara, Szabó dostal titul čestného predsedu. Strana sa snaží robiť stredopravú politiku na konzervatívnom základe s liberálnymi prvkami.

PÉTER MAGYAR sa narodil 16. marca 1981 v Budapešti. Vyštudoval právo v Budapešti a na Humboldtovej univerzite v Berlíne v rámci programu Erasmus. Profesijnú kariéru rozvil v oblasti medzinárodného práva, pomáhal nadnárodným spoločnostiam s ich investíciami v Maďarsku. Neskôr sa však zapájal aj do bezplatného právneho zastupovania a pomoci protivládnym aktivistom počas protestov v roku 2006. V tom čase už rozbiehal na miestnej úrovni politickú kariéru v opozičnom Fidesze.

V strane sa vypracoval na vplyvnú a v zákulisí silnú osobnosť a po volebnom víťazstve v roku 2010 pracoval na ministerstve zahraničných vecí. Počas maďarského predsedníctva v EÚ pôsobil v stálom zastúpení a od roku 2015 začal pracovať na úrade predsedu vlády. V rokoch 2019 až 2022 bol generálnym riaditeľom Študentského úverového centra.

Vo februári 2024 zverejnil tajnú zvukovú nahrávku svojej ex-manželky a exministerky spravodlivosti Judit Vargovej. Z nej vyplynulo, že maďarská prezidentka Katalin Nováková udelila v apríli 2023 milosť zástupcovi riaditeľa štátneho detského domova, ktorý kryl pedofilné činy. Prezidentka pod tlakom vyvolaných protestov verejnosti rezignovala.

Magyarov odchod z Fideszu sprevádzala jeho vysoká verejná aktivita, osoby napojené na vládu a blízke premiérovi obvinil z korupcie. V marci 2024 zorganizoval v Budapešti zhromaždenie s účasťou desiatok tisíc ľudí, na ktorom oznámil vznik nového politického projektu. Ten sa napokon realizoval oživením pasívnej strany TISZA, cez ktorú sa v máji stal poslancom EP. V tejto pozícii a od leta aj ako šéf partaje organizoval ďalšie demonštrácie a iné kritické iniciatívy voči Orbánovi. Napriek tomu, že aj okolo jeho vlastnej osoby sa rozvinuli škandály, v priebehu roka a pol sa vypracoval na vážneho súpera Viktora Orbána a dokonca mierneho favorita parlamentných volieb 2026.