Sarajevo 4. októbra (TASR) - Približne 3,4 milióna voličov v dvoch autonómnych entitách Bosny – v srbskej Republike srbskej (RS) a v moslimsko-chorvátskej Federácii Bosny a Hercegoviny (FBaH) – rozhoduje v nedeľu o členoch trojčlenného predsedníctva krajiny, ako aj o poslancoch celoštátneho parlamentu a zastupiteľstiev oboch entít vo všeobecných voľbách. Hlasovacie miestnosti sa otvorili o 7.00 h, informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

Okrem spomínaných dvoch entít sa v Bosne nachádza aj Dištrikt Brčko s osobitným administratívnym režimom. V súčasnosti je dištrikt samostatnou samosprávnou jednotkou, ktorá formálne patrí obom entitám súčasne, no podlieha priamemu medzinárodnému dohľadu.

Každá z dvoch entít má svoj vlastný dvojkomorový parlament. V závislosti od entity, v ktorej žijú, volia občania Bosny buď prezidenta (v Republike srbskej), alebo zástupcov do kantonálnych zastupiteľstiev (vo Federácii Bosny a Hercegoviny, ktorá sa ďalej delí na desať kantónov).

Rivalizujúce politické tábory ponúkajú obyvateľom Bosny vo voľbách veľmi odlišné vízie – na jednej strane národnú jednotu a smerovanie do Európskej únie, na druhej strane separatizmus pozdĺž etnických línií.

Viac než tri desaťročia po skončení medzietnickej občianskej vojny v Bosne je táto balkánska krajina stále riadená komplikovanou a často paralyzovanou administratívou, o ktorú sa delia tri hlavné komunity – moslimskí Bosniaci, katolícki Chorváti a pravoslávni Srbi.

Voliči sa v čase prudko rastúcich cien energií obávajú najmä vysokých životných nákladov, pričom politici zo všetkých strán sľubujú zvýšenie dôchodkov a miezd. Tam sa však akákoľvek zhoda končí, píše AFP. Hlavné politické strany stoja ideologicky proti sebe a politický pat v jednej z najchudobnejších krajín Európy už roky brzdí kľúčové reformy. Nedeľňajšie hlasovanie pritom neponúka jasnú vyhliadku na riešenie, konštatuje francúzska agentúra. Volebné miestnosti sa zatvoria o 19.00 h.

Napriek komplikovaným štruktúram bosnianskej správy sa v posledných desaťročiach vyprofiloval ako dominantná postava jediný politik – bosnianskosrbský líder Milorad Dodik. Ten bol minulý rok odsúdený za zneužitie právomocí z čias, keď stál na čele Republiky srbskej, a na šesť rokov dostal zákaz pôsobiť v predsedníctve krajiny. Svoju stranu však napriek tomu viedol v súčasnej volebnej kampani, ktorú zavŕšil v Moskve stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Dodik opakovane označil Bosnu za „zlyhávajúcu“ a „nemožnú krajinu“, ktorú možno „držať pohromade len silou“.

Napriek Dodikovej dvadsaťročnej dominancii v Republike srbskej analytik Adnan Čerimagič z Európskej iniciatívy pre stabilitu (ESI) pre agentúru AFP uviedol, že pre opozičného kandidáta Branka Blaňušu „nie je nemožné“ získať prezidentské kreslo v tejto entite. „Zmenilo by to politickú scénu v Republike srbskej aj v celej Bosne,“ povedal Čerimagič a dodal, že prezident entity má okrem iného za úlohu nominovať premiéra. Blaňuša sľubuje „obnovenie spravodlivosti“ v súboji proti Dodikovmu favoritovi na prezidentský post, súčasnému premiérovi Savovi Miničovi.

Zároveň na volebnú reformu tlačia aj chorvátski nacionalisti s výraznou podporou zo Záhrebu. Požadujú väčšie slovo pri výbere chorvátskeho člena celoštátneho predsedníctva, keďže v spoločnej entite ich Bosniaci výrazne prehlasujú.

V reakcii na separatistickú rétoriku sa bosniacki kandidáti pasujú do roly obrancov krajiny, píše AFP. „Iba ak zostaneme jednotní, dokážeme sa postaviť tým, ktorí sa snažia zničiť náš štát,“ vyhlásil súčasný bosniacky člen predsedníctva Denis Bečirovič, kandidát multietnickej Sociálnodemokratickej strany (SDP). S podporou koalície viac než desiatky strán sľubuje integráciu do EÚ a NATO.

Bez ohľadu na výsledok súboja o bosnianske kreslo však cesta k členstvu naráža na silný odpor Dodikovej strany v srbskej časti a už roky stagnuje. Bečirovičovým hlavným rivalom je Bakir Izetbegovič, líder bosnianskej nacionalistickej Strany demokratickej akcie (SDA), ktorého porazil v roku 2022.