80. výročie oslobodenia
Všetky správy
Spor Severného Macedónska s jeho susedom a členským štátom EÚ Bulharskom naďalej odďaľuje jeho prístupový proces s Úniou.
Autor TASR
Skopje 24. októbra (TASR) - Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová vo štvrtok v Skopje ocenila reformné úsilie Severného Macedónska. Zdôraznila však, že ak chce krajina dosiahnuť výraznejší pokrok v snahe o vstup do Európskej únie, musí pokročiť v ústavných zmenách. TASR o tom píše podľa agentúry AP.
Spor Severného Macedónska s jeho susedom a členským štátom EÚ Bulharskom naďalej odďaľuje jeho prístupový proces s Úniou. Predchádzajúca stredoľavicová vláda súhlasila s doplnením zmienky o bulharskej etnickej menšine do ústavy, aby sa dostala z patovej situácie. Nemala však parlamentnú väčšinu na prijatie tejto zmeny.
Nová konzervatívna vláda premiéra Hristijana Mickoskiho tvrdí, že zmení ústavu len vtedy, ak Bulharsko najprv schváli členstvo Severného Macedónska v EÚ bez ďalších podmienok.
Von der Leyenová na spoločnej konferencii s Mickoskim počas cesty po šiestich balkánskych krajinách naznačila, že Severné Macedónsko je blízko vstupu do 27-členného bloku, prekážkou však naďalej zostáva nezmenená ústava, ku ktorej úprave sa krajina zaviazala. Šéfka eurokomisie preto vyzvala Severné Macedónsko na podporu zmeny ústavy naprieč stranami.
Von der Leyenová pokračuje návštevami Bosny a Hercegoviny, Kosova, Srbska a Čiernej Hory, keďže EÚ sa snaží uistiť krajiny západného Balkánu o ich vyhliadkach na členstvo.
Severné Macedónsko požiadalo o členstvo v EÚ už v marci 2004 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v decembri 2005. Skopje ale dlhé roky nemohlo začať prístupové rokovania pre odpor Grécka. To sa nakoniec podarilo vyriešiť v roku 2018 Prespanskou dohodou, zmenou miestnej ústavy, ale aj zmenou názvu z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na jej súčasný názov. Neskôr sa objavila nová prekážka, ktorou je dlhodobý bulharsko-macedónsky spor. Severné Macedónsko aj Bulharsko nakoniec kývli na návrh francúzskeho predsedníctva v roku 2022 a Skopje sa zaviazalo k spomínanej zmene v ústave.
EÚ následne začala rozhovory o členstve so Severným Macedónskom a Albánskom práve v roku 2022, no blok nedávno začal samostatný prístupový proces s Albánskom, čím sa odklonil od predchádzajúceho prístupu, podľa ktorého obe krajiny postupovali spoločne.
Spor Severného Macedónska s jeho susedom a členským štátom EÚ Bulharskom naďalej odďaľuje jeho prístupový proces s Úniou. Predchádzajúca stredoľavicová vláda súhlasila s doplnením zmienky o bulharskej etnickej menšine do ústavy, aby sa dostala z patovej situácie. Nemala však parlamentnú väčšinu na prijatie tejto zmeny.
Nová konzervatívna vláda premiéra Hristijana Mickoskiho tvrdí, že zmení ústavu len vtedy, ak Bulharsko najprv schváli členstvo Severného Macedónska v EÚ bez ďalších podmienok.
Von der Leyenová na spoločnej konferencii s Mickoskim počas cesty po šiestich balkánskych krajinách naznačila, že Severné Macedónsko je blízko vstupu do 27-členného bloku, prekážkou však naďalej zostáva nezmenená ústava, ku ktorej úprave sa krajina zaviazala. Šéfka eurokomisie preto vyzvala Severné Macedónsko na podporu zmeny ústavy naprieč stranami.
Von der Leyenová pokračuje návštevami Bosny a Hercegoviny, Kosova, Srbska a Čiernej Hory, keďže EÚ sa snaží uistiť krajiny západného Balkánu o ich vyhliadkach na členstvo.
Severné Macedónsko požiadalo o členstvo v EÚ už v marci 2004 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v decembri 2005. Skopje ale dlhé roky nemohlo začať prístupové rokovania pre odpor Grécka. To sa nakoniec podarilo vyriešiť v roku 2018 Prespanskou dohodou, zmenou miestnej ústavy, ale aj zmenou názvu z Bývalej juhoslovanskej republiky Macedónsko na jej súčasný názov. Neskôr sa objavila nová prekážka, ktorou je dlhodobý bulharsko-macedónsky spor. Severné Macedónsko aj Bulharsko nakoniec kývli na návrh francúzskeho predsedníctva v roku 2022 a Skopje sa zaviazalo k spomínanej zmene v ústave.
EÚ následne začala rozhovory o členstve so Severným Macedónskom a Albánskom práve v roku 2022, no blok nedávno začal samostatný prístupový proces s Albánskom, čím sa odklonil od predchádzajúceho prístupu, podľa ktorého obe krajiny postupovali spoločne.
