< sekcia Zahraničie

Von der Leyenovú čaká Deň D, stále nemá istotu dostatočnej podpory

Ursula von der Leyenová, archívna snímka. Foto: TASR/AP

Pod výsledok hlasovania sa môže podpísať nielen nejasný postoj niektorých frakcií, ale aj systém tajnej voľby, v ktorom europoslanci môžu zareagovať v rozpore s prianím vedenia frakcie.

Brusel 16. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok večer v Štrasburgu rozhodnú či sa Ursula von der Leyenová (60) stane od 1. novembra prvou ženou na čele Európskej komisie (EK). V opačnom prípade sa šéfovia štátov a vlád členských krajín EÚ budú musieť uprostred leta stretnúť na ďalšom mimoriadnom summite, aby vybrali nového, vhodnejšieho kandidáta na šéfa exekutívy Únie.

"Deň D" sa pre nemeckú nominantku začne o 09.00 h SELČ. Po jej úvodnom prejave bude do 12.30 h prebiehať rozprava, v ktorej vystúpia predstavitelia všetkých politických frakcií. Do hlasovania o dôvere, ktoré je naplánované na 18.00 h, budú mať politické frakcie EP, ich vedúci a členovia ešte niekoľko hodín na posledné otvorené či zákulisné dohody.

Pod výsledok hlasovania sa môže podpísať nielen nejasný postoj niektorých frakcií, ale aj systém tajnej voľby, v ktorom europoslanci môžu zareagovať v rozpore s prianím vedenia frakcie.

Kandidátka z Nemecka, ktorá má politicky blízko ku kancelárke Angele Merkelovej, musí získať najmenej 374 hlasov, čo je nadpolovičná väčšina. Podľa znalcov diania v EP však akýkoľvek zisk pod hranicou 400 hlasov sa bude považovať za neúspech a slabú pozíciu pre štart jej kariéry na čele EK.

Zásadnou otázkou je, či von der Leyenová získa dostatok hlasov z hlavného trojčlenného proeurópskeho tábora — od poslancov z jej Európskej ľudovej strany (EPP), z tábora socialistov a demokratov (S&D) a od liberálov-centristov zo skupiny Obnovme Európu. Tri uvedené frakcie majú spolu 444 hlasov (182 + 154 + 108). Avšak "matematika" v EP nie je taká jednoduchá. Nemeckú kandidátku otvorene odmietajú jej krajania z frakcie S&D, (16 mandátov). Tí rozoslali ostatným členom S&D dokument, v ktorom vysvetlili, prečo považujú kandidatúru von der Leyenovej za nelegitímnu a nevhodnú.

Kritické hlasy, že premiéri a prezidenti pri obsadzovaní vrcholných pozícií v štruktúrach EÚ obišli tzv. proces špicenkandidátov, znejú aj z tábora EPP a od liberálov, očakáva sa však, že tieto frakcie súčasnú nemeckú ministerku obrany nakoniec podporia.

Von der Leyenová v pondelok vyšla v ústrety požiadavkám socialistov a liberálov a v liste obom frakciám sa zaviazala k viacerým "veľkolepým" sľubom, od sociálnej agendy, cez boj proti klimatickej zmene až po prísne monitorovanie pravidiel právneho štátu, prehĺbenie digitálneho trhu a niektoré zmeny vo fungovaní inštitúcií EÚ. Tieto sľuby sa zas nemusia páčiť konzervatívnejším kruhom v EPP.

Možná nástupkyňa Jeana-Clauda Junckera sa však socialistom zaručila, že vo funkcii prvého podpredsedu EK zostane Frans Timmermans a rovnako silné portfólio prisľúbila aj pre volebnú líderku liberálov Magrethe Vestagerovú. Sľubom, že polovicu eurokomisie pod jej vedením budú tvoriť ženy, vyšla v ústrety politike rodovej rovnosti, ktorú uznávajú liberáli a socialisti, ale aj frakcia Zelených (74 mandátov). Tí minulý týždeň naznačili, že von der Leyenovú v najvyššej funkcii v Bruseli nepodporia.

Prekvapivo však môže získať podporu časti poslancov z euroskeptickej frakcie Európski konzervatívci a reformisti (ECR). Viacerí členovia ECR (62 kresiel) vrátane dvoch slovenských europoslancov sa netajili názorom, že budú "pragmatickí" a Nemku v tomto hlasovaní podporia.

V prípade, že von der Leyenová nezíska dostatočnú podporu, budú musieť lídri EÚ do jedného mesiaca predstaviť nového kandidáta, tiež z radov EPP, čo by znamenalo nový krízový summit. Tento scenár si však nikto neželá. V hre je aj možnosť odkladu hlasovania o dôvere na septembrové zasadnutie EP, čo však situáciu ako takú nerieši. V opačnom prípade bude mať Nemecko po 52 rokoch svojho zástupcu na čele Európskej komisie a von der Leyenová bude mať zvyšok leta k dispozícii na to, aby odobrila národných kandidátov na eurokomisárov a rozhodla aj o ich pracovnej agende.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)