Bratislava 22. júla (TASR) - Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský predložil Európskemu súdu pre ľudské práva (ESĽP) svoje stanovisko ako tretia strana v konaní vo veci Dávid Krátky proti Slovenskej republike a ďalšie súvisiace prípady. Predmetom konania sú otázky súvisiace s používaním donucovacích prostriedkov pri eskortách väznených osôb, najmä používanie nepriehľadných okuliarov, slúchadiel tlmiacich zvuk a reťazových pút vrátane ich kombinovaného použitia. TASR o tom informoval hovorca ombudsmana Branislav Gigac.

ESĽP bude posudzovať, či takéto opatrenia boli v súlade s článkami 3 a 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktoré chránia pred neľudským alebo ponižujúcim zaobchádzaním a zaručujú právo na rešpektovanie súkromného života a telesnej integrity.

Vo svojom podaní VOP upozorňuje, že senzorická deprivácia, to je obmedzenie alebo úplné znemožnenie využívania zraku a sluchu, počas eskorty nemožno považovať za bežné bezpečnostné opatrenie. Ide podľa neho o zásah, ktorý môže výrazne prehlbovať pocit bezmocnosti, strachu, závislosti a poníženia osoby nachádzajúcej sa vo výkone väzby alebo trestu. Poukazuje tiež na to, že ak sú tieto opatrenia kombinované s reťazovými putami obmedzujúcimi pohyb rúk aj nôh, ich celkový dosah na ľudskú dôstojnosť je podstatne závažnejší než pri posudzovaní jednotlivých opatrení samostatne.

Ombudsman zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia môžu byť za určitých okolností legitímne. Ich použitie však musí byť vždy založené na individuálnom posúdení konkrétneho rizika, musí byť nevyhnutné, primerané sledovanému cieľu a riadne odôvodnené. Automatické alebo rutinné používanie najprísnejších donucovacích prostriedkov bez individuálneho vyhodnotenia je podľa zistení kancelárie verejného ochrancu práv problematické z pohľadu ochrany základných práv.

Podanie pripomína aj zistenia VOP z roku 2021, keď Kancelária verejného ochrancu práv označila používanie nepriehľadných okuliarov a slúchadiel pri eskortách za opatrenie nezlučiteľné s medzinárodnými štandardmi ochrany ľudských práv a odporučila Ministerstvu spravodlivosti SR zmenu právnej úpravy. Hoci ministerstvo následne navrhlo sprísnenie podmienok ich používania, podľa ombudsmana tým neboli odstránené všetky systémové riziká.

Dobrovodský upozorňuje aj na význam transparentnosti právnej úpravy. Tvrdí, že ak sú pravidlá upravujúce používanie donucovacích prostriedkov obsiahnuté v utajovaných interných predpisoch, môže byť sťažená účinná kontrola ich zákonnosti zo strany nezávislých kontrolných orgánov aj samotných dotknutých osôb.

„Úlohou verejného ochrancu práv nie je rozhodovať o vine či nevine konkrétnych osôb ani nahrádzať rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Našou úlohou je priniesť súdu skúsenosti z ochrany ľudských práv na Slovensku a upozorniť na systémové problémy, ktoré sme identifikovali pri výkone našej pôsobnosti. Každý zásah do ľudskej dôstojnosti musí byť výnimočný, nevyhnutný, individuálne odôvodnený a podliehať účinnej kontrole. Ani osoba vo výkone väzby alebo trestu nestráca svoje základné práva a štát je povinný rešpektovať jej ľudskú dôstojnosť za každých okolností,“ dodal Dobrovodský.