Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 17. december 2025
< sekcia Zahraničie

Vučič: Kushnerova spoločnosť odstúpila od projektu v Belehrade

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Kushnerova firma Affinity Partners však v pondelok denníku Wall Street Journal oznámila, že od projektu odstupuje.

Belehrad 16. decembra (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok potvrdil, že plánovaná výstavba hotela na mieste, kde v Belehrade bolo sídlo veliteľstva juhoslovanskej armády, sa neuskutoční. Investičná spoločnosť spojená so zaťom prezidenta USA Donalda Trumpa od svojho zámeru odstúpila. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Zostane nám zničená budova a je len otázkou času, kedy z nej začnú padať tehly a iné časti, pretože sa jej už nikto nikdy nedotkne,“ povedal Vučič médiám v Belehrade a kritikov projektu obvinil zo zmarenia investície v objeme „najmenej 750 miliónov eur.“ „Ako štát a ako národ sme veľkými porazenými,“ vyhlásil Vučič.

Plán Trumpovho zaťa Jareda Kushnera zahŕňal výstavbu komplexu v hodnote pol miliardy dolárov, v ktorom mal byť hotel i apartmány. Lokalita, kde mal byť postavený, sa v Srbsku považuje za neoficiálny pamätník náletov, ktoré ukončili vojnu v Kosove, ako aj za pamiatku juhoslovanskej modernistickej architektúry 20. storočia.

Kushnerova firma Affinity Partners však v pondelok denníku Wall Street Journal oznámila, že od projektu odstupuje.

„Zmysluplné projekty by mali spájať, a nie rozdeľovať, a z úcty k obyvateľom Srbska a mestu Belehrad sťahujeme našu žiadosť a v tejto chvíli odstupujeme,“ povedal novinám hovorca firmy.

Toto oznámenie prišlo po tom, čo boli srbský minister kultúry Nikola Selakovič a traja ďalší predstavitelia obvinení z údajného zneužitia právomoci a falšovania úradného dokumentu, ktorý umožnil odobrať lokalite „štatút kultúrneho dedičstva.“

Celý projekt sa pritom zastavil už v máji po tom, ako sa objavili podozrenia, že jeden z úradníkov sfalšoval dokumenty použité na zrušenie pamiatkovej ochrany lokality.

V srbskom hlavnom meste následne vypukli protesty, ktorých účastníci požadovali zachovanie ruín ako pozostatku jedinečnej modernistickej architektúry a pamätníka bombardovania silami NATO v roku 1999.