Belehrad 7. júla (TASR) - Srbský prezident Aleksandar Vučič v utorok vyjadril pochybnosti o rýchlom rozšírení EÚ. Uviedol, že nie je optimistický, pokiaľ ide o vstup kandidátskych krajín vrátane Srbska do EÚ v blízkej budúcnosti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Na konferencii krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ usporiadanej v Belehrade Vučič priznal, že európska cesta zostáva pre západný Balkán, Ukrajinu, Moldavsko a Gruzínsko najlepšou možnosťou. Neočakáva však, že by v najbližších rokoch došlo k rozsiahlemu rozšíreniu bloku.

„Nemali by sme v najbližších rokoch očakávať zázraky ani veľké rozšírenie EÚ,“ uviedol Vučič.

Medzičasom taliansky vicepremiér a minister infraštruktúry a dopravy Matteo Salvini v utorok v Belehrade po stretnutí so srbskou ministerkou výstavby, dopravy a infraštruktúry Aleksandrou Sofronijevičovou vyhlásil, že Taliansko pomôže Srbsku prekonať všetky prekážky a ťažkosti na jeho ceste do EÚ. Salvini poznamenal, že pokrok, ktorý Srbsko už dosiahlo, treba uznať a oceniť, informovala agentúra ANSA.

Salvini doplnil, že ako člen talianskej vlády sa bude snažiť zabezpečiť, aby Srbsko, ktoré je voči Taliansku „priateľské a bratské“, nebolo na ceste do EÚ odsunuté na vedľajšiu koľaj, a „aby neexistovali prednostné podmienky na vstup, ktoré by niekto mohol presadzovať.“

O členstvo v EÚ sa z krajín západného Balkánu uchádzajú Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Severné Macedónsko a Kosovo. Z nich iba Čierna Hora dúfa, že do EÚ vstúpi do roku 2028. Albánsko svoj prístupový proces zrýchlilo. Srbsko, Severné Macedónsko, Bosna a Hercegovina a Kosovo zaostávajú.

Predseda ukrajinského parlamentu Ruslan Stefančuk, ktorý konferenciu krajín uchádzajúcich sa o členstvo v EÚ spoluorganizoval s predsedníčkou srbského parlamentu Anou Brnabičovou, uviedol, že EÚ by mala urýchliť rozširovanie, aby zabránila agresívnej politike Ruska.

„Nová vlna rozšírenia musí byť čo najširšia a najsilnejšia, aby sa proces vytvárania Európy mohol konečne dokončiť – Európy, ktorá je jednotná a nedeliteľná, silná a nezraniteľná,“ povedal.

Ukrajina minulý mesiac otvorila prvú fázu prístupových rokovaní s EÚ. Hoci Kyjev má pri reformách silnú podporu európskych vlád, diplomati očakávajú, že jej vstup do EÚ bude zložitý a zdĺhavý.

Reuters pripomenul, že Srbsko podporuje územnú celistvosť Ukrajiny a odsúdilo ruskú inváziu, no Kyjev odmieta uznať nezávislosť Kosova z roku 2008. Kosovo bolo predtým srbskou provinciou.

Srbsko zároveň naďalej udržiava vzťahy s Ruskom, tie sa však zhoršili po tom, čo Moskva v roku 2025 kritizovala Belehrad za predaj munície Ukrajine. Vučič sa tiež viackrát stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a vlani navštívil konferenciu v ukrajinskej Odese.

Záujem o vstup do EÚ majú aj Moldavsko a Gruzínsko. Kandidátsky štatút získali v júni 2022 v čase ruskej invázie na Ukrajinu, doplnil Reuters.