Quantcast
< sekcia Zahraničie

SÚHRN: Najdôležitejšie udalosti konfliktu na Ukrajine za druhý deň

Ukrajinskí vojaci zaujali pozície pod mostom v Kyjeve počas druhého dňa ruskej invázie na Ukrajine v piatok 25. februára 2022. Foto: TASR/AP

Prečítajte si výber najdôležitejších udalostí z konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou počas dňa.

Moskva/Kyjev/Bratislava 25. februára (TASR) - V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zaznelo v piatok večer prinajmenšom päť výbuchov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedka uviedla, že v meste bolo počuť aj delostreleckú paľbu. Ďalší svedok zmienil zase intenzívnu streľbu ozývajúcu sa v západnej časti metropoly.

Americké ministerstvo obrany informovalo, že snaha Ruska rýchlo prevziať kontrolu nad Ukrajinou stratila na sile v dôsledku odporu ukrajinských obrancov na zemi aj vo vzduchu.

Severoatlantická aliancia (NATO) opäť posilní svoju vojenskú prítomnosť na svojom východnom krídle, a to tisíckami vojakov síl rýchlej reakcie, povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Ukrajinská strana navrhla, aby sa rokovania s Ruskom uskutočnili vo Varšave, nie v Minsku, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že po predložení tohto návrhu sa ukrajinská strana odmlčala.

EÚ, Británia aj USA oznámili uvalenie priamych sankcií na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova.

Sankcie EÚ

Ministri zahraničných vecí EÚ schválili nové cielené sankcie voči ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi a ruskému ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi.

Na zmrazení Putinových a Lavrovových aktív v európskych krajinách sa v noci na piatok dohodli prezidenti a predsedovia vlád krajín EÚ v Bruseli. Tieto cielené opatrenia sú súčasťou rozsiahleho balíka sankcií, ktoré budú mať "masívne následky" pre Rusko a jeho sektory energetiky, financií aj dopravy, tovar s dvojakým použitím, ako aj na kontrolu vývozu, financovanie vývozu a vízovú politiku.

Priame sankcie na majetok Putina a Lavrova následne uvalila aj Británia. Biely dom uvalenie takýchto sankcií avizoval.

Nové sankcie uvalili na Rusko v priebehu piatka aj Japonsko a Austrália. Japonský premiér Fumio Kišida oznámil zavedenie nových ekonomických sankcií po stretnutí lídrov skupiny siedmich najvyspelejších krajín sveta (G7), po ktorom členské štáty v spoločnom vyhlásení odsúdili ruskú inváziu na Ukrajinu. Japonské ekonomické opatrenia sa týkajú ruských finančných inštitúcií a obmedzenia vývozu polovodičov. Kišida ďalej oznámil, že plánuje zmraziť aktíva a pozastaviť vydávanie víz pre ruských jednotlivcov a organizácie. Japonsko plánuje tiež obmedziť vývoz materiálu pre ruské zbrojárske firmy.

Uvalenie nového balíka sankcií voči Rusku oznámil v piatok aj austrálsky premiér Scott Morrison. Nové ekonomické postihy zasiahnu ruských oligarchov a viac ako 300 zákonodarcov.

Morrison oznámil, že úzko spolupracuje so Spojenými štátmi pri koordinovaní sankcií aj voči Bielorusku. Austrália taktiež plánuje v spolupráci so Severoatlantickou alianciou (NATO) poskytnúť Ukrajine zdravotnícky materiál. Nový austrálsky balík sankcií bol oznámený deň po tom. ako vo štvrtok uvalili sankcie na osem vysokých ruských predstaviteľov.


Kybervojna

Vojna sa presunula aj do kyberpriestoru. Medzinárodná hackerská skupina Anonymous vyhlásila v noci na piatok "kybernetickú vojnu" proti ruskej vláde. Skupina ďalej na Twitteri oznámila, že napadla a znefukčnila oficiálnu webovú stránku ruského kanálu RT News, ktorý skupina Anonymous označila za "propagandistický".


Lídri

Udržiavať pri živote šancu na dialóg s ruským prezidentom Vladimirom Putinom po tom, čo spustil inváziu na Ukrajinu, je užitočné, uviedol podľa AFP v piatok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Vo štvrtok bol jediným západným lídrom, ktorý hovoril s Putinom po tom, čo ruská armáda vpadla na územie Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron počúva otázky novinárov počas tlačovej konferencie po skončení mimoriadneho samitu lídrov krajín EÚ v súvislosti s rusko-ukrajinskou krízou v Bruseli v piatok 25. februára 2022.
Foto: TASR/AP


Britská ministerka zahraničných vecí Liz Trussová podľa AFP označila v piatok ruský vojenský útok na Ukrajinu za "barbarský" a "neodôvodnený" a zopakovala, že jej krajina podporuje Kyjev. "Budeme naďalej brať Putina na zodpovednosť a zostaneme neochvejní v našej podpore," dodala. Britský premiér Boris Johnson prisľúbil Ukrajine "ďalšiu podporu Spojeného kráľovstva" v piatkovom telefonáte s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Ten informoval britského lídra o "strašnom vývoji v Kyjeve".

Lotyšský prezident Egils Levits podľa DPA žiada ešte ďalekosiahlejšie represívne opatrenia proti Rusku ako odvetu za ruskú inváziu na Ukrajinu. Levits pripustil, že sankcie, na ktorých sa doteraz Európska únia dohodla, sú tvrdé a budú mať významný vplyv na ruskú ekonomiku. Podľa jeho názoru by však Moskvu mali zasiahnuť ešte ďalekosiahlejšie sankcie. "Najdôležitejšie je izolovať tento zločinecký režim od sveta podobne ako Severnú Kóreu. Pretože takýto režim ohrozuje nielen Ukrajinu, ale aj Európu a celý svet," povedal Levits.

Angela Merkelová, bývalá nemecká kancelárka, odsúdila ruskú inváziu na Ukrajinu a vyjadrila solidaritu s Kyjevom. "Táto agresívna vojna zo strany Ruska predstavuje závažný zlomový bod v dejinách Európy po skončení studenej vojny," povedala. "Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre toto očividné porušenie medzinárodného práva a ja ho čo najdôraznejšie odsudzujem," uviedla podľa DPA.


Ukrajina

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom. Podľa televízie Sky News Zelenskyj varoval Bidena, že Kyjev môže už čoskoro padnú do rúk Ruska.

Samotný Zelenskyj uviedol len to, že s Bidenom hovoril o posilnení sankcií, konkrétnej obrannej pomoci a formovaní medzinárodnej protivojnovej koalície. Poďakoval tiež USA, že poskytujú Ukrajine silnú podporu.

Zelenskyj v piatok krátko predtým zverejnil videoselfie spred prezidentského paláca v Kyjeve, v ktorom sa spolu so svojimi kľúčovými poradcami a spolupracovníkmi zaviazal zostať a brániť hlavné mesto pred ruskou inváziou. Informovala o tom agentúra AFP s tým, že Zelenskyj toto video zverejnil na svojom konte na sociálnej sieti Telegram.

"Všetci sme tu. Naša armáda je tu. Občania sú tu. Všetci sme tu a bránime našu nezávislosť, našu krajinu a tak to aj zostane," povedal Zelenskyj oblečený v mikine a tričku stojac pred svojím sídlom v spoločnosti premiéra Denysa Šmyhaľa, svojho poradcu a šéfa prezidentskej kancelárie Mychajla Podoľaka, šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka a šéfa parlamentného klubu strany Sluha ľudu Davyda Arachamiju.

Zelenskyj predtým uviedol, že Západ sa neponáhľa pomôcť Ukrajine proti ruskej invázii. "Ako sa budete brániť, keď tak pomaly pomáhate nám na Ukrajine?" uviedol Zelenskyj vo vyhlásení, ktoré vydal jeho úrad. "Štátne inštitúcie v Európe sa neponáhľajú so skutočne ráznymi rozhodnutiami," dodal ukrajinský prezident.

Zelenskyj zároveň vyzval Európanov s "bojovými skúsenosťami", aby prišli bojovať na Ukrajinu, kde ruské jednotky už ohrozujú hlavné mesto Kyjev. "Ak máte bojové skúsenosti... a nechcete sa pozerať na nerozhodnosť politikov, môžete prísť do našej krajiny a pripojiť sa k nám v obrane Európy tam, kde je to teraz veľmi nevyhnutné," cituje AFP Zelenského vyhlásenie.


Na archívnej snímke z 22. februára 2022 ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
Foto: TASR/AP


Rusko

Ukrajinská strana navrhla, aby sa rokovania s Ruskom uskutočnili vo Varšave, nie v Minsku, uviedol v piatok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Dodal, že po predložení tohto návrhu sa ukrajinská strana odmlčala. Informoval o tom spravodajský web Polsatnews.pl a agentúra AP.

Podľa Peskova táto pauza "trvá už dosť dlho". Zdôraznil, že na odpoveď Ukrajiny sa čaká v situácii, keď sa v jej veľkých mestách odohráva to, "o čom hovoril prezident (Vladimir Putin) na pôde (piatkového zasadnutia) Bezpečnostnej rady".

Putin tam tvrdil, že oddiely ukrajinských nacionalistov rozmiestňujú v obytných zónach veľkých miest raketové systémy, aby takto vyprovokovali odvetný úder, pričom civilistov by využili ako živé štíty. "Považujeme túto situáciu za mimoriadne nebezpečnú," konštatoval Peskov.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v piatok predpoludním vyhlásil, že Moskva neuznáva súčasnú vládu v Kyjeve a chce ju "vyčistiť od nacizmu". Na otázku redaktora CNN, prečo ruská armáda obkľučuje Kyjev, neodpovedal. Ruský prezident Vladimir Putin sa podľa Lavrova rozhodol "začať špeciálnu vojenskú operáciu s cieľom demilitarizovať Ukrajinu" a zbaviť ju nacizmu, aby Ukrajinci oslobodení od útlaku mohli sami slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti, píše agentúra AFP. "Sme pripravení na rokovania v ktoromkoľvek momente, hneď ako ukrajinské ozbrojené sily zareagujú na našu výzvu a zložia zbrane," povedal Lavrov.


Radiácia

Ukrajinský úrad pre jadrovú energiu v piatok uviedol, že zaznamenal zvýšenú mieru radiácie v zóne pri bývalej jadrovej elektrárni Černobyľ, informujú agentúry AP a Reuters. Údaje z automatizovaného systému monitorovania radiácie SaveEcoBot - ktoré sú dostupné online - potvrdzujú, že kontrolné úrovne gama žiarenia boli prekročené na značnom počte pozorovacích bodov v uzavretej zóne (Exclusion Zone). Úroveň žiarenia však nedosahuje kritickú úroveň.


Facebook

Americká spoločnosť Meta v piatok potvrdila, že Rusko "čiastočne obmedzí" prístup k sociálnej sieti Facebook na svojom území.

Stane sa tak v dôsledku toho, že tento gigant sociálnych médií odmietol splniť príkaz ruských úradov a zastaviť overovanie faktov a označovanie obsahu zverejneného na Facebooku štyrmi ruskými štátnymi alebo prokremeľskými médiami.

"Bežní Rusi používajú naše aplikácie na vyjadrenie názoru a zorganizovanie akcií. Chceme, aby aj naďalej vyjadrovali svoj názor, zdieľali, čo sa deje, a organizovali sa prostredníctvom Facebooku, Instagramu, WhatsAppu a Messengeru," uviedol Nick Clegg zo spoločnosti Meta vo vyhlásení.

Na archívnej snímke Kyjev v Ukrajine.
Foto: TASR/AP


"Chceme pokračovať v tom, aby bolo počuť ich hlas," dodal.

Ruská Federálna služba pre dozor v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií (Roskomnadzor) vyzvala Facebook, aby zrušil obmedzenia uvalené vo štvrtok na agentúru RIA Novosti, televízny kanál Zvezda a spravodajské weby Lenta.ru a Gazeta.ru.

Príspevky týchto médií sú podľa Roskomnadzoru na Facebooku označené ako nespoľahlivé a zobrazujú sa menej ľuďom ako doteraz.


Priebeh

V ukrajinskom hlavnom meste Kyjev zaznelo v piatok večer prinajmenšom päť výbuchov. Agentúra Reuters s odvolaním sa na výpovede svedka uviedla, že v meste bolo počuť aj delostreleckú paľbu. Ďalší svedok zmienil zase intenzívnu streľbu ozývajúcu sa v západnej časti metropoly.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko spresnil, že k explóziám došlo neďaleko tepelnej elektrárne nachádzajúcej sa severne od Kyjeva. Kličko následne uviedol, že ruská armáda elektráreň údajne zničila, píše denník The Guardian.

Jeho tvrdenie o zničení elektrárne však krátko na to dementovali ukrajinské úrady. Situácia tak ostáva nejasná.

Na snímke ukrajinskí vojaci kráčajú okolo vraku zostreleného lietadla v Kyjeve počas druhého dňa ruskej invázie na Ukrajine v piatok 25. februára 2022.
Foto: TASR/AP


Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil správy o niekoľkých ruských raketových útokoch, ktoré v piatok ráno zasiahli ukrajinské hlavné mesto. K útokom na Kyjev prišlo okolo 4.00 h miestneho času, pričom ukrajinskej armáde sa podarilo zastaviť postup ruských vojakov. "Strašné raketové útoky mierili na Kyjev. Naposledy naše hlavné mesto zažilo niečo podobné v roku 1941, keď ho napadlo nacistické Nemecko. Ukrajina toto zlo (vtedy) porazila a porazí ho aj teraz," napísal ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na sociálnu sieť Twitter.

Ukrajinská armáda v piatok uviedla, že bojuje proti prenikajúcim ruským jednotkám severozápadne od hlavného mesta Kyjev. Informovala o tom agentúra AFP. "Výsadkové útočné jednotky ukrajinských ozbrojených síl bojujú v oblastiach obcí Dymer a Invankiv," uviedla. Dymer sa nachádza 45 kilometrov severne a Ivankiv zhruba 60 kilometrov severozápadne od ukrajinskej metropoly, spresňuje AFP.

Explózie a streľba vypukli v piatok aj vo štvrti v severnej časti ukrajinského hlavného mesta Kyjev, keď sa k nemu približovali prenikajúce ruské jednotky. V kyjevskej štvrti Obolonskyj sa ozývala streľba z ručných zbraní a výbuchy - chodci sa rozbehli hľadať bezpečný úkryt. Väčšie explózie bolo počuť až do centra ukrajinskej metropoly.

Predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra v piatok vyhlásil, že ruská armáda za uplynulých 24 hodín zasiahla 33 civilných objektov. Pri úderoch podľa neho zomreli aj dve deti. Informovala o tom agentúra Reuters.