< sekcia Zahraničie

EKOLOGICKÉ KATASTROFY 2019: Horiaci Amazonský prales a Sibír, záplavy

Ilustračná snímka. Foto: TASR

Pozrite si prehľad vybraných ekologických katastrof a iných udalostí s negatívnym vplyvom na životné prostredie na Slovensku i vo svete v roku 2019.

Bratislava/Svet 23. decembra (TASR) – TASR prináša prehľad vybraných ekologických katastrof a iných udalostí s negatívnym vplyvom na životné prostredie na Slovensku i vo svete v roku 2019.

ROK 2019


Kuala Lumpur 14. marca - Malajzijská vláda nariadila zatvoriť 111 škôl na juhu krajiny v súvislosti s priotrávením sa niekoľkých stoviek ľudí metánom, ktorý sa uvoľňoval z rieky Kim Kim pretekajúcej okolím mesta Johor Bahru (vysl. džohor). Predpokladá sa, že išlo o dôsledok znečistenia chemickým odpadom, ktorý nezákonne skončil v rieke.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Paríž 26. apríla - Rekordné množstvo mŕtvych delfínov vyplavilo v priebehu niekoľkých mesiacov na francúzskom atlantickom pobreží po tom, ako uviazli v rybárskych sieťach. Pozdĺž pobrežia voda vyplavila približne 1200 malých veľrybotvarých cicavcov, pričom 90 percent z nich boli delfíny obyčajné.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Paríž 6. mája - Až miliónu druhov živočíchov a rastlín hrozí vyhynutie, niektorým dokonca v priebehu najbližších desaťročí. Vyplynulo to zo správy OSN venujúcej sa problematike ničenia prírodných zdrojov. Z odhadovaných ôsmich miliónov druhov na svete až jeden milión vymiera obrovskou rýchlosťou, ktorá je desať až stonásobne vyššia, než za posledných desať miliónov rokov. Ide o prvú zhrňujúcu správu OSN o stave prírody za 15 rokov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Bratislava 6. mája – Na Slovensku každoročne pribudne 11.000 novodiagnostikovaných astmatikov. Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) bolo ku koncu roka 2017 v odborných ambulanciách sledovaných viac ako 325.000 takýchto pacientov. Podľa odborníkov vývoj chorobnosti súvisí najmä s klimatickými zmenami a zhoršujúcim sa životným prostredím.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Pavel Neubauer


Oslo 29. júla - Na nórskom súostroví Špicbergy objavili v ostatnom čase približne 200 sobov, ktoré uhynuli od hladu. Podľa Nórskeho polárneho inštitútu (NPI) za nezvyčajne vysoký počet uhynutých zvierat môže klimatická zmena.

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Moskva 30. júla - Lesné požiare na ruskej Sibíri dosahujú veľké rozmery pravidelne, ich rozsah v roku 2019 však bol natoľko bezprecedentný, že môže mať dlhodobý vplyv na životné prostredie. Ochranári varovali pred katastrofou, pretože požiare pohlcujú milióny hektárov porastov a zahlcujú celé mestá čiernym dymom a škodlivými výparmi a môžu tiež urýchliť roztápanie Arktídy.

Na leteckej snímke ruského ministerstva pre mimoriadne situácie je lesný požiar v regióne Krasnojarsk na východe ruskej Sibíri.
Foto: TASR/AP


Brazília 7. augusta - O 278 percent sa v júli v porovnaní s vlaňajškom zrýchlilo odlesňovanie brazílskeho amazonského pralesa. Vyplýva to z oficiálnych údajov Národného ústavu pre výskum vesmíru (INPE). Vládna agentúra INPE, ktorá sa o rozsahu tohto problému sporí s prezidentom Jairom Bolsonarom, uviedla, že za mesiac bolo zničených približne 2250 štvorcových kilometrov pralesa. Šéf INPE Ricardo Galvao bol po nezhodách s Bolsonarom prepustený z funkcie.

Na archívnej snímke je odlesnené územie Amazonského pralesa v brazílskom štáte Para na severe krajiny.
Foto: TASR/AP


Moskva 12. augusta - Na Sibíri aj naďalej vyčíňali lesné požiare. Na Sibíri horelo v tom čase vyše 200 požiarov na celkovej ploche približne 280.000 hektárov. Podľa údajov organizácie Greenpeace požiare v Rusku od začiatku roka zničili už približne 13,4 milióna hektárov lesa, čo je väčšia plocha, než akú zaberá Grécko.

Na satelitnej snímke Ruskej vesmírnej agentúry Roscosmos z 21. júla 2019 je lesný požiar v regióne Krasnojarsk na východe ruskej Sibíri.
Foto: TASR/AP


Brazília 20. augusta - Za predošlé tri mesiace uhynulo v Brazílii viac ako 500 miliónov včiel. V štáte Rio Grande do Sul sa našlo 400 miliónov uhynutých včiel, pričom masový úhyn hlásili včelári v štyroch štátoch. Odborníci za úhyn včiel vinia používanie pesticídov.

Ilustračná snímka..
Foto: TASR - Radovan Stoklasa


Bratislava 27. augusta - V pitnej vode zo Žitného ostrova sa nachádzajú mikroplasty vo veľkosti 75 mikrometrov, aj keď len osem častíc na liter. Zistili to aktivisti z občianskeho združenia Za našu vodu. Sedemdesiatpäť mikrometrov je hrúbka ľudského vlasu. "Množstvo nie je veľké, ale keďže sme boli dlhé roky hrdí na to, že na Žitnom ostrove je kvalitná voda, nie je asi dôvod, aby sme pili mikroplasty," povedal člen združenia Dušan Velič.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Alexandria 30. augusta - Egyptské prímorské mesto Alexandria čelí novej hrozbe v podobe klimatickej zmeny. Stúpajúca hladina mora zvyšuje riziko záplav chudobnejších štvrtí a archeologických nálezísk, čo donútilo tamojšie úrady, aby vybudovali betónové bariéry na mori. Alexandria je náchylná na stúpanie hladiny mora spôsobené globálnym otepľovaním a topením ľadovcov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Viedeň 5. septembra - K mohutnému zosuvu skál, ktorý v oblasti najvyššieho končiara Rakúska zabil turistu a zranil ďalších dvoch ľudí, mohlo dôjsť v dôsledku roztápajúcej sa hlboko zmrazenej pôdy, tzv. permafrostu. V blízkosti vrcholu Grossglockner s výškou 3798 metrov sa uvoľnilo 500 kubických metrov skál so šírkou 50 metrov, ktoré dopadli na chodník. V dôsledku otepľovania sa hranica trvalo zamrznutej pôdy posunula z 2400 metrov do nadmorskej výšky 2700 metrov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Postupim 23. septembra - Osud pobrežných oblastí sveta a stoviek miliónov ich obyvateľov závisí od ľadového masívu v západnej Antarktíde, ktorý môže zvýšiť hladinu svetového oceánu najmenej o tri metre, pričom nie je otázkou "či", ale "kedy". Konštatoval to Anders Levermann, profesor z Postupimského ústavu pre výskum vplyvu klimatických zmien (PIK).

Ilustračné foto.
Foto: TASR/AP


Ženeva 27. septembra - Viac než polovici druhov stromov, ktoré rastú len v Európe, hrozí vyhynutie. Vyplynulo to zo štúdie Medzinárodnej únie pre ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN). Stromy sú podľa nej pod tlakom inváznych škodcov, nadmerného výrubu i rozvoja miest. Z Európy by mohlo zmiznúť 42 percent z celkovo 454 druhov stromov typických iba pre tento kontinent.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/Adriána Antošková


Rím 22. októbra - Na severe Talianska spôsobili prudké búrky záplavy. Hladina rieky Pád stúpla za 24 hodín o vyše 3,5 metra. Hladina jazera Maggiore (Lago Maggiore) sa takisto blíži k historickej výške. Taliansko zažívalo od začiatku jesene vyše tri búrky denne, čo je o 18 percent viac v porovnaní s rokom 2018. Juh krajiny sužovali horúčavy a sucho.

Dvaja členovia oddielu civilnej obrany sapokúšajú postaviť mostík pre chodcov na zaplavenom brehu jazera Lago Maggiore.
Foto: TASR/AP


Sydney 30. októbra - Až stovky koál pravdepodobne uhoreli zaživa pri lesnom požiari, ktorý sa v oblasti východného pobrežia Austrálie vymkol spod kontroly.

Mrak hustého dymu z lesných požiarov vyčíňajúcich po celom austrálskom štáte Nový Južný Wales zahalil metropolu Sydney a jej okrajové štvrte.
Foto: TASR/AP


Kapské Mesto 31. októbra - Rekordných 45 miliónov ľudí v južnej časti Afriky môže počas nasledujúceho polroka čeliť vážnemu nedostatku potravín. Počas vegetačného obdobia panuje v centrálnych a západných oblastiach najhoršie sucho za uplynulých 35 rokov. Okrem toho cyklón Idai, jeden vôbec z najničivejších tropických cyklónov zaznamenaných v Afrike a na južnej pologuli, v marci tohto roka pripravil o život vyše 1300 ľudí.

Obyvatelia jedného zo slumov v Kapskom Meste. Archívne foto.
Foto: TASR/AP


Brazília 1. novembra - V Pantanale, najväčšom mokraďovom území na svete, vyčíňali najhoršie požiare za posledné roky, postihli plochu takmer 50.000 hektárov. Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) bolo od začiatku roka identifikovaných 8479 požiarov — najviac za uplynulých 12 rokov.

Ilustračná snímka.
Foto: TASR/AP


Benátky 14. novembra - Talianska vláda vyhlásila stav núdze v Benátkach, ktoré postihli najhoršie záplavy za uplynulých 50 rokov, aby tak mohla uvoľniť finančné prostriedky na obnovu tohto historického mesta.

Na snímke muž kráča po moste na zaplavenej ulici v Benátkach.
Foto: TASR/AP


Sydney 21. novembra - Hasiči bojovali so stovkami lesných požiarov po celej Austrálii, pričom desiatky ďalších požiarov vznikli v nových lokalitách. Hustý dym zahaľoval najľudnatejšie mesto Sydney už tretí deň a obyvateľov vyzvali, aby nepúšťali svoje deti von. Požiare vo viacerých austrálskych štátoch ohrozovali tisíce ľudí a vyžiadali si dovtedy šiestich mŕtvych. Spálili približne milión hektárov územia poľnohospodárskej pôdy a buša a zničili 600 domov.

Hustý dym z lesných požiarov obklopuje budovu opery v austrálskom Sydney. FOTO TASR/AP
Foto: TASR


Spišská Nová Ves 22. novembra – Odpad, ktorý sa po dažďoch nahromadil v Prielome Hornádu v Slovenskom raji, nepochádzal od turistov, ale od obyvateľov okolitých obcí. Kým odpadkov na turistických chodníkov ubúdalo, situácia s odpadom vo vode bola v oblasti horšia než kedykoľvek predtým.

Situácia po povodni na tokoch riek Hornád a Hnilec.
Foto: TASR - František Iván


Sydney 6. decembra - Najmenej osem lesných požiarov horiacich už niekoľko týždňov severne od Sydney sa spojilo a podľa austrálskych hasičov vytvorilo "megapožiar" ohrozujúci domy na okraji mesta. Požiare pri Sydney v tom čase spálili územie s rozlohou približne 335.000 hektárov.

Na snímke hasenie lesného požiaru v Koorainghate v austrálskom štáte Nový Južný Wales (NSW). Austrálsky štát Nový Južný Wales (NSW), kde sa nachádza aj najľudnatejšie mesto krajiny Sydney, vyhlásil v pondelok v súvislosti s očakávanými katastrofickými požiarnymi stav núdze, ktorý bude platiť sedem dní. FOTO TASR/AP
Foto: TASR