Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Zahraničie

Vyjednávači Talibanu pricestujú na rokovania do Osla

Na archívnej snímke zo 7. septembra 2021 hovorca afganského vládneho hnutia Taliban Zabíhulláh Mudžáhid. Foto: TASR/AP

Medzi účastníkmi rokovania budú aj Afganci z rôznych oblastí spoločenského života vrátane žien, novinárov, aktivistov či humanitárnych pracovníkov.

Oslo 21. januára (TASR) - Delegácia afganského militantného hnutia Taliban pricestuje do nórskej metropoly Oslo. Absolvuje tam rokovania s nórskymi predstaviteľmi a zástupcami afganskej občianskej spoločnosti, ktoré budú venované nepriaznivej humanitárnej situácii a stavu dodržiavania ľudských práv v Afganistane. Informovalo o tom v piatok nórske ministerstvo zahraničných vecí, z ktorého vyhlásenia citovala agentúra AFP.

Delegácia Talibanu by mala zostať v Nórsku od 23. do 25. januára. "Zástupcovia Talibanu sa v Osle stretnú s predstaviteľmi Nórska a viacerých spojeneckých krajín," píše sa vo vyhlásení ministerstva, ktoré tiež uviedlo, že návšteva talibov sa uskutoční na pozvanie nórskej vlády.

Vo vyhlásení sa nekonkretizuje, aké ďalšie krajiny sa zúčastnia na avizovaných rokovaniach. Medzi ich účastníkmi budú aj Afganci z rôznych oblastí spoločenského života vrátane žien, novinárov, aktivistov či humanitárnych pracovníkov.

Šéfka nórskej diplomacie Anniken Huitfeldtová v tejto súvislosti vyjadrila hlboké znepokojenie zo súčasnej "humanitárnej katastrofy" v Afganistane, ktorá postihla milióny ľudí, píše agentúra AP.

Na archívnej snímke nórska ministerka zahraničných vecí Anniken Huitfeldtová.
Foto: TASR/AP


Zdôraznila, že rozhovory v Osle v nijakom prípade neznamenajú legitimizáciu medzinárodne neuznaného režimu Talibanu. Podľa nej je však potrebné rokovať s reálnymi držiteľmi moci v záujme toho, aby sa katastrofálna humanitárna situácia v Afganistane už ďalej nezhoršovala. O tejto situácii rokovala tento týždeň v Kábule nórska delegácia.

AFP pripomína, že Afganistan v súčasnosti prechádza hlbokou ekonomickou a humanitárnou krízou, ktorá sa ešte prehĺbila po tom, ako sa vlani v auguste chopilo vlády v krajine radikálne islamistické hnutie Taliban.

Západné krajiny totiž zablokovali prístup k miliardám dolárov rozvojovej pomoci, ako aj k aktívam afganskej centrálnej banky, ktoré sa nachádzajú prevažne v USA.

Vládu Talibanu zatiaľ neuznala nijaká krajina na svete. Medzinárodné spoločenstvo sa totiž obáva porušovania ľudských práv, k čomu dochádzalo i počas predošlej vlády Talibanu v 90. rokoch, keď hnutie zaviedlo brutálny islamistický režim. S uznaním talibanskej vlády stále váhajú aj moslimské krajiny.