Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
WFP v tejto situácii vyzýva na „bezpečný a nepretržitý prístup“ k dodávkam pomoci pre zasiahnuté komunity, najmä v ťažko dostupných oblastiach krajiny.
Autor TASR
Bejrút 10. apríla (TASR) – Organizácia Spojených národov (OSN) v piatok upozornila na rýchlo rastúcu potravinovú neistotu v Libanone v dôsledku vojny, ktorá región naplno zachvátila začiatkom marca.
Ako podľa agentúry AFP uviedla riaditeľka libanonskej pobočky Svetového potravinového programu (WFP) Allison Omanová, konvoje s humanitárnou pomocou „naďalej premávajú, ale podmienky na distribúciu pomoci a bezpečnostná situácia sú čoraz zložitejšie“. Dodala, že od začiatku konfliktu bolo k civilistom v núdzi v Libanone vypravených desať konvojov s pomocou. Mnohé ďalšie však nemohli vyraziť na cestu, pretože „nebolo možné zaručiť ich bezpečnosť,“ píše TASR.
Okrem problémov s dopravením pomoci potravinovú neistotu podľa Omanovej zhoršuje aj to, že časť farmárov na juhu Libanonu v súčasnosti nemôže obhospodarovať svoju pôdu. Negatívny vplyv na situáciu má aj rast cien pohonných látok a hnojív na svetových trhoch.
WFP v tejto situácii vyzýva na „bezpečný a nepretržitý prístup“ k dodávkam pomoci pre zasiahnuté komunity, najmä v ťažko dostupných oblastiach krajiny.
Kríza v Libanone sa „rýchlo mení na krízu potravinovej bezpečnosti“, upozornila Omanová. Podľa nej WFP už zaznamenala jasné známky rastu cien potravín, najmä chleba a zeleniny, v celej krajine. „Pre rodiny, ktoré už mali problém vyjsť s peniazmi, je situácia mimoriadne znepokojujúca. Vidíme veľmi alarmujúcu kombináciu, keď ceny rastú, príjmy klesajú a dopyt stúpa,“ upozornila Omanová a pripomenula, že v Libanone už pred vojnou bola vážna hospodárska kríza.
„Už pred poslednou eskaláciou bolo v Libanone v stave potravinovej neistoty približne 900.000 ľudí. Naša najnovšia analýza, ktorá bude pravdepodobne zverejnená budúci týždeň, naznačuje, že toto číslo bude ďalej rásť,“ dodala.
Libanon zatiahlo do regionálnej vojny na Blízkom východe proiránske šiitské hnutie Hizballáh, keď 2. marca vypálilo rakety na Izrael ako odvetu za smrť iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý 28. februára, v prvý deň izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu.
Medzi Teheránom a Washingtonom teraz platí krehké prímerie. Medzinárodné spoločenstvo sa však obáva, že by ho mohla narušiť pokračujúca izraelská vojenská operácia v Libanone.
Ako podľa agentúry AFP uviedla riaditeľka libanonskej pobočky Svetového potravinového programu (WFP) Allison Omanová, konvoje s humanitárnou pomocou „naďalej premávajú, ale podmienky na distribúciu pomoci a bezpečnostná situácia sú čoraz zložitejšie“. Dodala, že od začiatku konfliktu bolo k civilistom v núdzi v Libanone vypravených desať konvojov s pomocou. Mnohé ďalšie však nemohli vyraziť na cestu, pretože „nebolo možné zaručiť ich bezpečnosť,“ píše TASR.
Okrem problémov s dopravením pomoci potravinovú neistotu podľa Omanovej zhoršuje aj to, že časť farmárov na juhu Libanonu v súčasnosti nemôže obhospodarovať svoju pôdu. Negatívny vplyv na situáciu má aj rast cien pohonných látok a hnojív na svetových trhoch.
WFP v tejto situácii vyzýva na „bezpečný a nepretržitý prístup“ k dodávkam pomoci pre zasiahnuté komunity, najmä v ťažko dostupných oblastiach krajiny.
Kríza v Libanone sa „rýchlo mení na krízu potravinovej bezpečnosti“, upozornila Omanová. Podľa nej WFP už zaznamenala jasné známky rastu cien potravín, najmä chleba a zeleniny, v celej krajine. „Pre rodiny, ktoré už mali problém vyjsť s peniazmi, je situácia mimoriadne znepokojujúca. Vidíme veľmi alarmujúcu kombináciu, keď ceny rastú, príjmy klesajú a dopyt stúpa,“ upozornila Omanová a pripomenula, že v Libanone už pred vojnou bola vážna hospodárska kríza.
„Už pred poslednou eskaláciou bolo v Libanone v stave potravinovej neistoty približne 900.000 ľudí. Naša najnovšia analýza, ktorá bude pravdepodobne zverejnená budúci týždeň, naznačuje, že toto číslo bude ďalej rásť,“ dodala.
Libanon zatiahlo do regionálnej vojny na Blízkom východe proiránske šiitské hnutie Hizballáh, keď 2. marca vypálilo rakety na Izrael ako odvetu za smrť iránskeho najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího, ktorý bol zabitý 28. februára, v prvý deň izraelsko-americkej ofenzívy proti Iránu.
Medzi Teheránom a Washingtonom teraz platí krehké prímerie. Medzinárodné spoločenstvo sa však obáva, že by ho mohla narušiť pokračujúca izraelská vojenská operácia v Libanone.
