Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Odhady zohľadňujú nielen vplyv emisií skleníkových plynov, ale aj súvisiace zdravotné riziká vrátane znečistenia ovzdušia a infekčných chorôb.
Autor TASR
Ženeva 4. novembra (TASR) - Overené opatrenia na boj proti zmene klímy a na prispôsobenie sa jej dôsledkom by mohli na celom svete každoročne zabrániť približne 1,6 milióna úmrtí. Vyplýva to z odhadov, ktoré v stredu zverejnila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
„Boj proti zmene klímy je dnes otázkou života a smrti,“ vyhlásil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, pričom poukázal na to, že existujú účinné nástroje, ktoré umožňujú zachraňovať ľudské životy, znižovať emisie a zároveň podporovať hospodársky rast.
Podľa agentúry OSN by k záchrane životov prispeli napríklad systémy včasného varovania pred vlnami horúčav, odolnejšia vodárenská a sanitárna infraštruktúra, čistejšie zdroje energie v domácnostiach či vyššie zdanenie fosílnych palív, ktoré by pomohlo obmedziť ich spotrebu. Tieto opatrenia by zároveň priniesli významné ekonomické prínosy.
Odhady zohľadňujú nielen vplyv emisií skleníkových plynov, ale aj súvisiace zdravotné riziká vrátane znečistenia ovzdušia a infekčných chorôb.
Ekonóm WHO pre oblasť zdravotníctva Frank Pega upozornil, že základné sanitárne systémy sú mimoriadne zraniteľné voči klimatickým hrozbám vrátane záplav, búrok a sucha. Posilnenie infraštruktúry by podľa neho mohlo pomôcť obmedziť výskyt chorôb, ako sú hnačkové ochorenia a zápal pľúc.
Podľa WHO by zrušenie dotácií na fosílne palivá na celom svete a primerané zdanenie ropy, plynu a uhlia mohlo štátom každoročne priniesť príjmy vo výške 5,4 bilióna dolárov. Nižšia spotreba energie s vysokou uhlíkovou náročnosťou by podľa jej odhadu priniesla ďalšie tri bilióny dolárov vďaka nižším nákladom na zdravie a životné prostredie.
Investície do systémov varovania pred horúčavami, vodárenskej infraštruktúry a výmeny zdraviu škodlivých pecí a sporákov na drevo a uhlie by na základe údajov WHO mohli priniesť ročne ďalšie ekonomické prínosy vo výške približne 844 miliárd dolárov. Pritom Svetová zdravotnícka organizácia odhadla ročné náklady na zavedenie týchto opatrení na asi 35 miliárd dolárov.
„Boj proti zmene klímy je dnes otázkou života a smrti,“ vyhlásil generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus, pričom poukázal na to, že existujú účinné nástroje, ktoré umožňujú zachraňovať ľudské životy, znižovať emisie a zároveň podporovať hospodársky rast.
Podľa agentúry OSN by k záchrane životov prispeli napríklad systémy včasného varovania pred vlnami horúčav, odolnejšia vodárenská a sanitárna infraštruktúra, čistejšie zdroje energie v domácnostiach či vyššie zdanenie fosílnych palív, ktoré by pomohlo obmedziť ich spotrebu. Tieto opatrenia by zároveň priniesli významné ekonomické prínosy.
Odhady zohľadňujú nielen vplyv emisií skleníkových plynov, ale aj súvisiace zdravotné riziká vrátane znečistenia ovzdušia a infekčných chorôb.
Ekonóm WHO pre oblasť zdravotníctva Frank Pega upozornil, že základné sanitárne systémy sú mimoriadne zraniteľné voči klimatickým hrozbám vrátane záplav, búrok a sucha. Posilnenie infraštruktúry by podľa neho mohlo pomôcť obmedziť výskyt chorôb, ako sú hnačkové ochorenia a zápal pľúc.
Podľa WHO by zrušenie dotácií na fosílne palivá na celom svete a primerané zdanenie ropy, plynu a uhlia mohlo štátom každoročne priniesť príjmy vo výške 5,4 bilióna dolárov. Nižšia spotreba energie s vysokou uhlíkovou náročnosťou by podľa jej odhadu priniesla ďalšie tri bilióny dolárov vďaka nižším nákladom na zdravie a životné prostredie.
Investície do systémov varovania pred horúčavami, vodárenskej infraštruktúry a výmeny zdraviu škodlivých pecí a sporákov na drevo a uhlie by na základe údajov WHO mohli priniesť ročne ďalšie ekonomické prínosy vo výške približne 844 miliárd dolárov. Pritom Svetová zdravotnícka organizácia odhadla ročné náklady na zavedenie týchto opatrení na asi 35 miliárd dolárov.
