MS v hokeji 2026
Všetky správy
Teploty v Arktíde v nasledujúcich piatich rokoch budú podľa predpovede o 2,8 stupňa Celzia vyššie ako priemer v rokoch 1991 - 2020.
Autor TASR
Londýn 28. mája (TASR) - Celosvetové priemerné teploty sa budú v najbližších piatich rokoch pravdepodobne držať na rekordnej úrovni alebo sa k nej približovať. Vyplýva to zo správy Svetovej meteorologickej organizácie (WMO) zverejnenej vo štvrtok. Ročný priemer môže byť až o 1,9 stupňa Celzia vyšší oproti predindustriálnemu obdobiu. TASR o tom informuje podľa agentúry DPA.
Nové predpovede špecializovanej agentúry OSN ukazujú, že stredná hodnota ročných teplôt blízko povrchu Zeme bude v rokoch 2026 - 2030 dosahovať o 1,3 až 1,9 stupňa Celzia viac oproti priemerom z rokov 1850 - 1900.
Analýza WMO a britského Meteorologického úradu (Met Office) konštatovala 86-percentnú pravdepodobnosť, že jeden z rokov do roku 2030 prekoná rekord najteplejšieho zaznamenaného roka.
Dosiaľ najvyššie teploty z roku 2024 prevýšili, aspoň dočasne, hraničnú hodnotu nárastu o 1,5 stupňa Celzia, na ktorej sa krajiny sveta dohodli pri snahách obmedziť globálne otepľovanie a vyhnúť sa jeho najnebezpečnejším dôsledkom.
Podľa novej správy sa s pravdepodobnosťou 91 percent to isté stane aj v jednom z najbližších piatich rokov. Je tiež na 75 percent pravdepodobné, že stredná hodnota teplôt v rokoch 2026 - 2030 prekoná nárast o 1,5 stupňa Celzia oproti priemeru rokov 1950 - 1990.
Teploty v Arktíde v nasledujúcich piatich rokoch budú podľa predpovede o 2,8 stupňa Celzia vyššie ako priemer v rokoch 1991 - 2020. V severnej Európe by mohli byť mimoriadne vlhké zimy, čo v regióne patrí k hlavným klimatickým rizikám vzhľadom na hrozbu následných záplav.
Krajiny sveta sa v Parížskej dohode z roku 2015 zaviazali podniknúť kroky na obmedzenie globálneho otepľovania na menej ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálným obdobím, ako aj udržanie tohto nárastu do 1,5 stupňa Celzia, aby sa zabránilo najhorším dôsledkom nárastu morskej hladiny, sucha, záplav, horúčav a extrémnych búrok a víchric spôsobovaných klimatickou zmenou.
Vedci varujú, že otepľovanie je v súčasnosti na úrovni 1,4 stupňa Celzia oproti referenčnému obdobiu rokov 1850 - 1900, po ktorom sa celosvetovo začali vo veľkom rozsahu spaľovať fosílne palivá.
Nové predpovede špecializovanej agentúry OSN ukazujú, že stredná hodnota ročných teplôt blízko povrchu Zeme bude v rokoch 2026 - 2030 dosahovať o 1,3 až 1,9 stupňa Celzia viac oproti priemerom z rokov 1850 - 1900.
Analýza WMO a britského Meteorologického úradu (Met Office) konštatovala 86-percentnú pravdepodobnosť, že jeden z rokov do roku 2030 prekoná rekord najteplejšieho zaznamenaného roka.
Dosiaľ najvyššie teploty z roku 2024 prevýšili, aspoň dočasne, hraničnú hodnotu nárastu o 1,5 stupňa Celzia, na ktorej sa krajiny sveta dohodli pri snahách obmedziť globálne otepľovanie a vyhnúť sa jeho najnebezpečnejším dôsledkom.
Podľa novej správy sa s pravdepodobnosťou 91 percent to isté stane aj v jednom z najbližších piatich rokov. Je tiež na 75 percent pravdepodobné, že stredná hodnota teplôt v rokoch 2026 - 2030 prekoná nárast o 1,5 stupňa Celzia oproti priemeru rokov 1950 - 1990.
Teploty v Arktíde v nasledujúcich piatich rokoch budú podľa predpovede o 2,8 stupňa Celzia vyššie ako priemer v rokoch 1991 - 2020. V severnej Európe by mohli byť mimoriadne vlhké zimy, čo v regióne patrí k hlavným klimatickým rizikám vzhľadom na hrozbu následných záplav.
Krajiny sveta sa v Parížskej dohode z roku 2015 zaviazali podniknúť kroky na obmedzenie globálneho otepľovania na menej ako dva stupne Celzia v porovnaní s predindustriálným obdobím, ako aj udržanie tohto nárastu do 1,5 stupňa Celzia, aby sa zabránilo najhorším dôsledkom nárastu morskej hladiny, sucha, záplav, horúčav a extrémnych búrok a víchric spôsobovaných klimatickou zmenou.
Vedci varujú, že otepľovanie je v súčasnosti na úrovni 1,4 stupňa Celzia oproti referenčnému obdobiu rokov 1850 - 1900, po ktorom sa celosvetovo začali vo veľkom rozsahu spaľovať fosílne palivá.
