Quantcast
< sekcia Zahraničie

Z Kuby odišla do exilu v USA ďalšia politická aktivistka

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Koncom mája aktivistka informovala, že jej kubánske úrady oznámili, že jej nedovolia vycestovať do USA, aby sa zúčastnila na fóre občianskej spoločnosti v rámci Summitu Amerík.

Havana 20. júna (TASR) - Mladá kubánska aktivistka Saily Gonzálezová odišla do Spojených štátov, odkiaľ však chce pokračovať vo svojich aktivitách s cieľom dosiahnuť, aby sa z Kuby stala "krajina bez represií a politických väzňov". V noci na pondelok o tom informovala agentúra AFP.

V statuse zverejnenom na sociálnej sieti Twitter Gonzálezová vysvetlila, že pre odchod z Kuby sa rozhodla v dôsledky represií a nátlaku, ktorému bola zo strany kubánskych úradov v poslednom čase vystavená.

Koncom mája aktivistka informovala, že jej kubánske úrady oznámili, že jej nedovolia vycestovať do USA, aby sa zúčastnila na fóre občianskej spoločnosti v rámci Summitu Amerík, ktorý sa konal v dňoch 6.–10. júna v Los Angeles a Gonzálezová naň dostala pozvanie, uviedla Gonzálezová pre agentúru EFE.

Kubánska aktivistka následne dodala, že si ju predvolala polícia, ktorá ju na výsluchu varovala pred účasťou na summite v Los Angeles, hoci mala cestovný pas i letenku na cestu.

Gonzálezová patrila vlani do politickej diskusnej skupiny na Facebooku nazvanej Archipiélago, ktorá sa 15. novembra pokúsila na ostrove zorganizovať pokojný pochod s cieľom požadovať prepustenie všetkých politických väzňov. Pochod bol nakoniec zmarený. Gonzálezová sa neskôr od tejto skupiny dištancovala.

Odvtedy z ostrova odišlo niekoľko kľúčových osobností zoskupenia Archipiélago, napríklad Yunior García, Carolina Barrerová a Daniela Rojová, ktorí vo svojich vyhláseniach odsúdili represie zo strany štátnej bezpečnosti.

Agentúra AFP pripomenula, že vlani 11. a 12. júla vypukli na celej Kube hromadné protesty. Demonštranti na nich požadovali "slobodu" vo svojej krajine, ktorá zápasí aj s ekonomickými problémami, nedostatkom liekov a potravín a zjavný je i rastúci hnev voči vláde. Zásah bezpečnostných síl si vtedy podľa občianskej organizácie Justicia 11J vyžiadal jednu obeť, desiatky zranených a 1300 zadržaných.