Santiago 30. júla (TASR) - Medzinárodný tím výskumníkov prvýkrát zabezpečil priamy molekulárny dôkaz vírusu pravých kiahní (variola). Európski dobyvatelia ochorenie zaniesli do Ameriky a ich epidémia tam zabila milióny pôvodných obyvateľov. Vedci izolovali DNA z mumifikovaných pozostatkov dvoch osôb, ktoré zomreli v úvode španielskeho koloniálneho obdobia v komunite Inkov v Čile. Upozornila na to vo štvrtok agentúra Reuters.

Prví Španieli dorazili do Ameriky v roku 1492. Vírus pravých kiahní sa tam dovtedy nevyskytoval a preto pôvodné obyvateľstvo voči nemu nemalo prirodzenú imunitu. Vírus sa začal preto rýchlo šíriť a vyhubil až 90 percent pôvodného obyvateľstva Ameriky. To španielskym conquistadorom uľahčilo dobyť Aztécku ríšu v dnešnom Mexiku, mayské mestské štáty v Strednej Amerike a Inkskú ríšu od dnešného Ekvádoru až po Čile na juhu.

„Najstarší zdokumentovaný výskyt kiahní v Amerike evidujeme na ostrove Hispaniola v roku 1518, keď ho osídľovali Španieli,“ uviedol Bruno Romero González, genetik a doktorand na Trinity College v Dubline. Je zároveň hlavný autor štúdie, ktorá bola vo štvrtok uverejnená v časopise Science.

Dvaja pôvodní obyvatelia, ktorých pozostatky obsahovali patogén kiahní, žili v južných častiach Inkskej ríše, na tichomorskom pobreží v blízkosti zátoky Camarones v dnešnom Čile. Žena zomrela vo veku 30 až 35 rokov, muž vo veku 18 až 20 rokov.

„Tieto osoby boli prirodzene mumifikované a pochované v zväzkoch látky, zabalené do prikrývok z vlny a spolu s nimi boli v hrobe nájdené rôzne pohrebné predmety,“ uviedla spoluautorka štúdie a biologická antropologička z Čilskej univerzity Constanza de la Fuente Castro.

Výskumníci nedokázali presne určiť, kedy sa nakazili, ale pravdepodobne to bolo v polovici 16. storočia. Španieli pod vedením Francisca Pizarra zvrhli inkského vládcu v 30. rokoch 16. storočia.

Vzorky získané z tiel poskytli nový pohľad na evolúciu vírusu pravých kiahní. Jeho genómy boli takmer identické, čo naznačuje, že obe obete sa nakazili počas tej istej epidémie alebo tým istým cirkulujúcim kmeňom vírusu.

Vedci zistili, že patogén prešiel dlhým obdobím genetickej evolúcie až do 16. storočia. Jeho evolúcia sa spomalila počas veľkých epidémií kiahní, ktoré sprevádzali španielsku kolonizáciu, a opäť nabrala na sile až po zavedení prvej vakcíny v roku 1796.

Podľa výskumníkov to naznačuje, že vírus v tom období dosiahol evolučné optimum, ktoré mu umožňovalo šíriť sa bez potreby ďalšej adaptácie, keďže sa rýchlo šíril medzi obyvateľstvom bez imunity.

Pravé kiahne bolo v minulosti jedno z najsmrteľnejších vírusových ochorení a ich epidémie sa vo vlnách opakovane vracali. Podarilo sa ich vyhubiť až vďaka očkovaciemu programu Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a posledný prípad zaznamenali v Somálsku v roku 1977.

WHO vyhlásila eradikáciu ochorenia 8. mája 1980. Dnes existujú iba uložené vzorky vírusu vo vysoko zabezpečených laboratóriách.