Burlington/Bratislava 3. februára (TASR) - Už 200-ročný román Jamesa Fenimora Coopera Posledný Mohykán je v poradí druhým dielom pentalógie Príbehy Koženej pančuchy. Patrí medzi najslávnejšie a dočkal sa aj filmových adaptácií. Román vyšiel aj v slovenčine, prvýkrát v roku 1964 vo vydavateľstve Mladé letá. Preložila ho Šarlota Barániková a o ilustrácie sa postaral Edmond Massányi. Prvé české vydanie sa datuje oveľa skôr, do roku 1852.

Celá pentalógia Priekopníci, Posledný Mohykán, Préria, Stopár a Lovec jeleňov vyšla v slovenčine koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia opäť v Mladých letách v dnes už legendárnej edícii Stopy. Tieto vydania pútali pozornosť čitateľov aj originálnymi ilustráciami Teodora Schnitzera.

Literárnemu stvárneniu divokého západu sa venovali viacerí autori, medzi najznámejších patril nemecký spisovateľ Karl May (1842 - 1912). Ten však na rozdiel od Američana Coopera nemal predtým, ako napísal niekoľko kníh, ktorých hlavnými hrdinami boli náčelník Apačov Winnetou a jeho biely pokrvný brat Old Shatterhand, osobnú skúsenosť s indiánskou kultúrou a americkým divokým západom.

Cooper, ktorý sa narodil 15. septembra 1789 v americkom Burlingtone ako 11. potomok rodiny s 12 deťmi, vyrastal na farme blízko divokej prírody pri jazere Otsego, kde bol svedkom nielen neľahkého života prvých amerických osadníkov (pionierov), ale zoznámil sa aj s tradíciami Indiánov, pôvodných obyvateľov Ameriky.

V roku 1821 vydal prvý dobrodružný román Vyzvedač. Po ňom nasledovala kniha Priekopníci (1823), ktorá už bola prvou časťou zo série Príbehy Koženej pančuchy. V Priekopníkoch bol už ústrednou postavou čestný, odvážny a spravodlivý zálesák s výbornou streleckou muškou Natty Bumppo, prezývaný Kožená pančucha podľa jelenicových nohavíc.

Bumppo, ktorého vychovali Indiáni, stelesňoval Cooperom značne zidealizované vlastnosti amerických prisťahovalcov, ktorí osídľovali nehostinné americké územia. Cooper vytvoril postavu, od ktorej sa vinie línia podobných amerických literárnych a neskôr aj filmových hrdinov dobrodružných westernových príbehov. Dá sa skonštatovať, že od Bumppa sa odvíja americká literárna tradícia zobrazujúca nezávislých ľudí, žijúcich podľa vlastných, ale prísnych mravných pravidiel, ktorí sa odmietajú zaradiť do šablóny masovej civilizácie.

Posledný Mohykán prvýkrát vyšiel vo februári 1826. Príbeh sa odohráva v priebehu niekoľkých augustových dní v roku 1757 počas vojny medzi Francúzskom a Anglickom o kanadské a americké kolónie. Cooper sa pri jeho písaní odrazil aj od skutočnej udalosti, ktorou bola bitka o anglickú pevnosť William Henry. Tá sa skončila masakrou posádky Indiánmi z kmeňa Hurónov za prizerania sa francúzskych vojakov, ktorým sa posádka predtým vzdala.

Medzi hlavné postavy tohto románu však nepatrí len Natty Bumppo, prezývaný Sokolie oko, ale aj mladý Indián Unkas, syn Čingačgúka z kmeňa Mohykánov. Proti nim stojí hurónsky bojovník Magua, ktorý sa chce pomstiť veliteľovi pevnosti, plukovníkovi Munroovi. Po masakre sa zmocní jeho dvoch dcér, Alice a Cory, ktoré sa snažia Sokolie oko, Unkas a Čingačgúk oslobodiť. Príbeh sa končí smrťou Unkasa, a Čingačgúk, ktorý prišiel o syna, ostal posledným z kmeňa Mohykánov.

Filmové spracovania románu siahajú ešte do prvej polovice 20. storočia, do éry nemého filmu. Už v roku 1920 totiž vznikla rovnomenná filmová adaptácia Posledného Mohykána, ktorú režírovali Maurice Tournier a Clarence Brown a účinkovali v nej Wallace Beery, Barbara Bedfordová, Alan Roscoe či Nelson McDowell.

Za jedno z najpôsobivejších filmových spracovaní však možno označiť americký film z roku 1992, v ktorom Bumppa stvárnil Daniel Day-Lewis. Film, ktorý je známy aj podmanivou hudbou Trevora Jonesa a Randyho Edelmana, režíroval Michael Mann. V snímke, ktorú ocenili dvoma Oscarmi - za kameru a masky -, účinkovali Russel Means (Čingačgúk), Wes Studi (Magua) či Erich Schweig (Unkas).