< sekcia Zahraničie

Za legendou nemeckej politiky: Helmut Kohl sa narodil pred 90 rokmi

Bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl. Foto: TASR/AP

Helmut Kohl bol a zostane velikánom politiky a to zďaleka nielen kvôli svojim fyzickým danostiam, meral 193 centimetrov a vážil viac ako 130 kilogramov.

Bratislava 3. apríla (TASR/Teraz.sk) – Z nemeckých kancelárov bol pri moci dlhšie iba prvý kancelár Otto von Bismarck, ktorý vládol v rokoch 1871 až 1890, teda viac ako 19 rokov. Helmut Kohl sa zaradil s vyše 16 rokmi v úrade spolkového kancelára hneď za neho a pri tom, keď sa postavil v roku 1982 na čelo nemeckej vlády mnohí mu predpovedali krátke zotrvanie na tomto poste. Pán Hruška, ako podsaditého konzervatívca nazývali niektoré nemecké médiá, však napokon všetkých prekvapil. Nielenže sa udržal pri moci najdlhšie zo všetkých povojnových spolkových kancelárov, ale do dejín sa nezmazateľne zapísal ako kancelár nemeckého zjednotenia.

Helmut Kohl bol a zostane velikánom politiky a to zďaleka nielen kvôli svojim fyzickým danostiam, meral 193 centimetrov a vážil viac ako 130 kilogramov. Politickou veličinou a jedným z najväčších lídrov povojnovej Európy zostane najmä vďaka tomu, že je stelesnením opätovného zjednotenia Nemecka a architektom európskej integrácie, ktorý staval mosty medzi Východom a Západom.

Politiku Helmuta Kohla motivovali osobné skúsenosti. V posledných rokoch druhej svetovej vojny padol jeho, o štyri roky starší brat Walter, preto pracoval na globálnom mieri. Vyrástol v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, preto prejavoval výrazný záujem o Francúzsko. A do tretice - jeho manželka Hannelore, s ktorou ho spájalo 53 spoločných rokov, z toho 41 v manželstve, prežila detstvo v Lipsku, preto svoj záujem orientoval aj na NDR.
Helmut Josef Michael Kohl sa narodil 3. apríla 1930 v meste Ludwigshafen, ležiacom v spolkovej krajine Porýnie-Falcko, ako najmladšie z troch detí v rodine finančného úradníka. Vo svojich memoároch sa priznal, že nebol dobrým žiakom a radšej ako do školy, hrával s kamarátmi futbal.

Na snímke Edgar M. Bronfman st. (vľavo) a bývalý nemecký kancelár Helmut Kohl.
Foto: TASR/AP


Po maturite odišiel v roku 1950 z rodného mesta najskôr do Frankfurtu nad Mohanom, kde študoval právo a od roku 1953 pokračoval v štúdiu histórie a politológie na univerzite v Heidelbergu.

Rok po vzniku Kresťanskodemokratickej únie (CDU) vstúpil v roku 1946 ešte len ako 16-ročný do jej radov. Začínal lepením plagátov, ale čoskoro začal prechádzať rôznymi postami. V roku 1960 bol zvolený do mestského zastupiteľstva v Ludwigshafene, aby sa už o šesť rokov postavil na čelo kresťanských demokratov v Porýní-Falcku. V máji 1969 sa stal krajinským premiérom v tejto spolkovej krajine a zároveň podpredsedom celo-nemeckej CDU. Za jej predsedu bol zvolený 12. júna 1973.

Keď sa ako šéf CDU stal v roku 1976 poslancom Spolkového snemu (Bundestagu) stretával sa často len s výsmechom a podceňovaním – prakticky nikto mu veľkú politickú budúcnosť nepredpovedal. Vyčítali mu najmä slabú rétoriku s dialektom jeho falckej domoviny i nemotornú gestikuláciu. A to napriek tomu, že ako 29-ročný sa stal najmladším poslancom krajinského snemu a o desať rokov najmladším krajinským premiérom.
„Je úplne nevhodný. Na to, aby bol schopný vládnuť mu chýbajú charakterové, intelektuálne a politické predpoklady. Chýba mu absolútne všetko,“ tvrdil o Kohlovi, veľmi sa mýliac Franz Josef Strauss, veličina bavorskej politickej scény.

Bývalý prezident SR Rudolf Schuster /vľavo/ sa počas svojej oficiálnej návštevy Nemecka stretol 30. septembra 2002 v mediálnom centre v Passau s bývalým kancelárom SRN Helmuthom Kohlom /vpravo/.
Foto: TASR/Pavel Neubauer


V zlomových dejinných okamihoch pádu komunizmu v strednej a východnej Európe Helmut Kohl naplno využil a uplatnil svoje silné stránky. Bol výborným vyjednávačom a praktickým politikom, ktorý vychádzal z diplomacie založenej na osobných kontaktoch.

Tandem Kohl – Mitterand mal napríklad značnú zásluhu na oživení stagnujúceho procesu európskej integrácie, ale rovnako významné bolo tiež vzájomné puto dôvery medzi nemeckým kancelárom a šéfom Kremľa Gorbačovom.

Na archívnej snímke z 3. marca 1985 vtedajší japonský premiér Jasuhiro Nakasone (druhý vpravo), vtedajšia britská premiérka Margaret Thatcherová (vľavo), vtedajší premiér NSR Helmut Kohl (druhý vľavo), vtedajší americký prezident Ronald Regan (uprostred) a vtedajší kanadský premiér Brian Mulroney pózujú v záhrade Schaumburgského paláca v Bonne počas Svetového ekonomického summitu.
Foto: TASR/AP


Celý svet obletela slávna a dojemná fotografia z 22. septembra 1984. Francúzsky prezident Francois Mitterrand a nemecký kancelár Helmut Kohl sa na nej držia za ruky na cintoríne v Doaumonte, neďaleko Verdunu, jednom z najkrvavejších bojísk prvej svetovej vojny. Bolo to gesto hodné veľkých štátnikov – gesto priateľstva, symbolizujúce ponaučenie zo strašnej minulosti.

Keď sa v lete roku 1989 stretol Helmut Kohl so sovietskym lídrom Michailom Gorbačovom, vyhlásil, že k zjednoteniu Nemecka dôjde raz s rovnakou istotou, s akou vody Rýna vždy doputujú do mora. Jeho slová sa naplnili nečakane rýchlo. Začiatkom novembra toho istého roku padol Berlínsky múr a 3. októbra 1990 došlo k zjednoteniu Nemecka. Helmut Kohl sa neskôr priznal, že vtedy si myslel, že zjednotenie sa uskutoční o tri až štyri roky.

Do kresla spolkového kancelára bol Helmut Kohl po prvý raz zvolený 1. októbra 1982. Zotrval v ňom až do 27. októbra 1998, čiže viac ako 16 rokov - presne 5869 dní.

Šrámy na Kohlovej charizme zanechala aféra okolo financovania kresťanských demokratov. Mená darcov nikdy neprezradil s konštatovaním, že im dal čestné slovo.

Vojaci nesú truhlu s pozostatkami bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla počas rozlúčky v Európskom parlamente 1. júla 2017 v Štrasburgu.
Foto: TASR/AP


Pod tlakom tejto finančnej aféry opustil 7. novembra 1998, teda po viac ako štvrťstoročí, predsednícku stoličku CDU a kvôli tejto afére sa dištancovala od svojho chránenca vtedajšia generálna tajomníčka CDU Angela Merkelová. Pritom to bol práve Helmut Kohl, ktorý si v 90. rokoch minulého storočia všimol mladú východonemeckú političku Angelu Merkelovú a výrazne prispel k jej vzostupu do najvyšších poschodí politiky.
Jeden z architektov európskej integrácie a kancelár nemeckého zjednotenia zomrel 16. júna 2017 vo veku 87 rokov vo svojom rodnom meste Ludwigshafen.

Smútočný akt sa uskutočnil 1. júla 2017 v sídle Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Táto, vôbec prvá rozlúčka s národným lídrom na európskej úrovni sa niesla v znamení vzdania holdu veľkému štátnikovi Helmutovi Kohlovi, politikovi, ktorý sa stal 11. decembra 1998 – po francúzskom politikovi a ekonómovi Jeanovi Monnetovi - iba druhým nositeľom prestížneho ocenenia „Čestný občan Európy“.