Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 26. február 2024Meniny má Viktor
< sekcia Zahraničie

Vedci:Za priehľadnosť vesmíru môžu prvé galaxie, vyčistili ho žiarením

Ilustračná snímka. Foto: TASR Milan Kapusta

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu uvádza dôkazy teórie, podľa ktorej pôvodne neutrálny a nepriehľadný medzihviezdny plyn v ranom vesmíre zionizovalo žiarenie galaxií.

Zürich 10. júla (TASR) – Vedci pracujúci s Webbovým teleskopom objavili dôkazy teórie, podľa ktorej sa raný vesmír stal priehľadným vďaka žiareniu prvých galaxií. So získaním dôkazov vedcom pomohli tzv. kvazary, extrémne jasné objekty vo vzdialenom vesmíre, informuje TASR na základe informácií webu universemagazine.com.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Zürichu uvádza dôkazy teórie, podľa ktorej pôvodne neutrálny a nepriehľadný medzihviezdny plyn v ranom vesmíre zionizovalo žiarenie galaxií. Táto teória bola vo vedeckej komunite už dlho prijímaná, no na nej podporu neexistovali priame dôkazy.

Vedci sa rozhodli túto hypotézu potvrdiť, preto obrátili Vesmírny ďalekohľad Jamesa Webba na oblasti vesmíru z tzv. obdobia reionizácie, ktoré sú vzdialené od Zeme viac než 13 miliárd svetelných rokov. Vek vesmíru bol v tomto období približne 900 miliónov rokov.

Na to, aby vedci mohli nazrieť takto hlboko do minulosti, potrebovali veľmi silný zdroj žiarenia – a našli ho v podobe kvazarov, obrovských čiernych dier nachádzajúcich sa uprostred galaxií.

Vedci vďaka nim zistili, že vesmír bol v období reionizácie vo všeobecnosti nepriehľadný, no bol zároveň plný obrovských plynových "bublín", ktoré umožňovali voľné šírenie svetla.

Najzaujímavejším zistením je, že uprostred každej takejto bubliny sa nachádzal malý žiariaci "bod", ktorý svojím svetlom žiarením spôsoboval ionizáciu medzihviezdneho plynu v širokom okolí. Týmito "malými bodmi" boli v skutočnosti prvé galaxie, ktoré boli v porovnaní so súčasnými menšie a prebiehali v nich veľmi turbulentné procesy.

Tieto obrovské "bubliny" priesvitného plynu, ktoré mohli mať priemer až dva milióny svetelných rokov, sa postupom času zrejme zväčšovali a spájali a tak sa sformoval priehľadný vesmír v súčasnej podobe.

Vedci z Univerzity v Zürichu očakávali, že objavia maximálne niekoľko desiatok takýchto galaxií obklopených priehľadnými bublinami, napokon ich však v rámci svojho výskumu objavili výrazne viac, až 117. To naznačuje, že proces ionizácie plynu v sledovanom období raného vesmíru prebiehal skutočne v masívnom rozsahu.