Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 14. jún 2024Meniny má Vasil
< sekcia Zahraničie

Začal sa summit EÚ, u kráľa Filipa sa hovorilo aj o vojne na Ukrajine

Belgický kráľ Filip (v strede vpredu) pózuje na skupinovej fotografii s lídrami Európskej únie počas recepcie v Kráľovskom paláci pred summitom EÚ v Bruseli, v stredu 17. apríla 2024. Foto: TASR/AP

Kráľ prijal lídrov krajín EÚ aj preto, že pôvodne mal byť aprílový summit záležitosťou belgického predsedníctva v Rade EÚ.

Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 17. apríla (TASR) - Mimoriadny dvojdňový summit Európskej únie sa v stredu večer netradične začal v belgickom Kráľovskom paláci, kde lídrov členských krajín prijal kráľ Filip. Prioritne sa mali účastníci na začiatku venovať ekonomickým témam, avšak ich pozornosť sa obrátila predovšetkým na napätie medzi Izraelom a Iránom. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Kráľ prijal lídrov krajín EÚ aj preto, že pôvodne mal byť aprílový summit záležitosťou belgického predsedníctva v Rade EÚ. Uvažovalo sa o jeho konaní aj v inom meste ako v Bruseli. Nakoniec sa zasadnutie koná v tradičnom formáte, návštevu u kráľa však nezrušili.

Podľa informácií týždenníka Politico kráľ Filip vyzval šéfov vlád a štátov, aby posilnili inštitúcie EÚ, prehĺbili vnútorný trh a urobili Úniu "konkurencieschopnejšou a odolnejšou do budúcnosti".

Po príchode z Kráľovského paláca do sídla Európskej rady viacerí lídri naznačili, že najhorúcejšími témami pracovnej večere bude napätie medzi Iránom a Izraelom a vojna na Ukrajine.

Predseda Európskej rady Charles Michel na úvod summitu uviedol, že je dôležité, aby sa EÚ pokúsila hrať významnejšiu úlohu aj pri podpore stability na Blízkom východe. Zopakoval, že je dôležité podporovať Ukrajinu a nájsť pre to jednotu na úrovni EÚ.

Nemecký kancelár Olaf Scholz pred novinármi povedal, že vyzval Izrael, aby na víkendový útok Iránu nereagoval rozsiahlou ozbrojenou odvetou, a apeloval na upokojenie situácie. Izrael by podľa neho mal využiť fakt, že sa ubránil iránskemu raketovému a dronovému útoku, na posilnenie svojej pozície v regióne.

Scholz pokračoval, že EÚ bude aj naďalej presadzovať prímerie v konflikte medzi Izraelom a Hamasom, žiadať prepustenie všetkých rukojemníkov a pokračovať v humanitárnej pomoci.

Pri otázkach o Ukrajine Scholz pripomenul, že jeho vláda v sobotu poslala na Ukrajinu tretí systém protivzdušnej obrany Patriot. V tejto súvislosti vyzval aj ostatné krajiny EÚ, ktoré majú funkčné systémy protivzdušnej obrany, aby Kyjevu s nimi pomohli čo najrýchlejšie.

Rovnaký postoj zaujal aj holandský premiér Mark Rutte, keď upozornil, že Ukrajina naliehavo potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany. Spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou vyzval partnerov z EÚ, aby zvýšili podporu a zistili, či nemôžu uvoľniť časť zo svojich zásob Ukrajine.

Rakúsky kancelár Karl Nehammer novinárom povedal, že chce na summite prediskutovať všetky možnosti uvalenia sankcií voči Iránu. Lídri EÚ majú prebrať možnosti rozšírenia svojho súčasného režimu sankcií proti Iránu, najmä pokiaľ ide o niektoré komponenty pre útočné drony a rakety. Niektoré členské krajiny žiadajú aj sankcionovanie Revolučných gárd, čo Nehammer nevylučuje.

Fínsky premiér Petteri Orpo rovnako v súvislosti s Iránom zdôraznil, že Izrael by nemal zaútočiť v reakcii na víkendové útoky. "Teraz je najdôležitejšie požiadať (Izrael), aby neútoči, pretože musíme deeskalovať napätie," povedal novinárom.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)