FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Novela ústavy vyžaduje v zmysle platnej legislatívy dvojtretinovú podporu 120-členného parlamentu, teda hlasy 80 zákonodarcov. Vládna koalícia v ňom však disponuje iba 69 mandátmi.
Autor TASR
Skopje 1. októbra (TASR) - Macedónsky premiér Zoran Zaev v pondelok v Skopje ohlásil, že už v utorok začne konzultácie s predstaviteľmi opozičných strán o zmene ústavy týkajúcej sa názvu krajiny v súlade s obsahom macedónsko-gréckej bilaterálnej dohody, a to i napriek tomu, že nedeľňajšie referendum o tejto otázke bolo neplatné.
Novela ústavy vyžaduje v zmysle platnej legislatívy dvojtretinovú podporu 120-členného parlamentu, teda hlasy 80 zákonodarcov. Vládna koalícia v ňom však disponuje iba 69 mandátmi.
Zaev dúfa, že sa mu podarí presvedčiť aj pravicové strany, aby zmenu macedónskej ústavy podporili.
V najsilnejšej opozičnej strane krajiny VMRO-DPMNE, ktorá pred referendom neviedla otvorenú kampaň proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia, sa podľa médií názory na otázku rozchádzajú. Časť strany zmenu názvu krajiny jednoznačne odmieta, kým druhá časť zastáva postoj, že pre euroatlantickú integráciu krajiny je potrebné priniesť obete.
Zaev sa vyjadril, že v priebehu niekoľkých dní by mu malo byť jasné, či v radoch opozície jestvuje ochota prispieť k dvojtretinovej väčšine a podporiť zmenu ústavy. Ak by k tomu nedošlo, potom, ako zopakoval, bude iniciovať vypísanie predčasných volieb v Macedónsku, informovala tlačová agentúra MTI.
Podľa definitívnych údajov štátnej volebnej komisie sa v nedeľňajšom referende, do ktorého sa zapojilo 36,91 percenta oprávnených voličov, vyjadrilo za zmenu názvu krajiny 91,46 percenta občanov a iba 5,65 percenta hlasov bolo proti.
8. septembra 1991
Občania v referende odsúhlasili nezávislosť od rozpadávajúcej sa Juhoslávie. Referendum vypísal prezident Macedónska Kiro Gligorov v snahe vyhnúť sa etnickému napätiu, ktoré na Balkáne narastalo.
18. novembra 1991
Bola prijatá ústava Macedónska.
19. novembra 1991
Macedónsko vyhlásilo nezávislosť. Začiatkom roka 1992 sa juhoslovanská armáda pokojne stiahla z Macedónska.
8. apríla 1993
Pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v angličtine FYROM) bolo Macedónsko prijaté do OSN. Tento názov odrážal fakt, že Gréci nesúhlasili, aby sa nový susedný štát nazýval rovnako ako provincia v severnom Grécku. Pre názov vypukol spor, ktorý sa ťahá dodnes.
9. novembra 1995
Macedónsko prijali do Rady Európy.
18. február 1994
Grécko blokovalo hraničné priechody s Macedónskom, čím naň vlastne uvalilo obchodné embargo.
2. februára 1995
Európsky súdny dvor v Luxemburgu začal pojednávať žalobu Európskej komisie, ktorú Brusel podal na Grécko v súvislosti s gréckymi sankciami voči Macedónsku. Európska únia sa opatrením Grécka cíti byť poškodená.
14. septembra 1995
Dohodu o normalizácii vzťahov medzi bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom v sídle OSN v New Yorku podpísali šéfovia diplomacií Stevo Crvenkovski a Karolos Papulias.
12. januára 1996
Rokovania Grécka a Macedónska o oficiálnom názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky sa začali pod záštitou OSN v jej newyorskom sídle. Sprostredkovateľom bol naďalej bývalý americký minister zahraničných vecí Cyrus Vance.
19. februára 1999
Po eskalácii konfliktu v Kosove dvojmiliónové Macedónsko prijalo približne 350.000 kosovských utečencov a stalo sa miestom pobytu mierových síl Severoatlantickej aliancie. Bolo základňou pre 16.000 vojakov NATO a potom prijalo ešte ďalších 14.000.
4. novembra 2004
Spojené štáty oficiálne uznali Macedónsko pod jeho ústavným názvom Macedónska republika, ktorý bol vtedy už 13 rokov predmetom sporu medzi Skopje a Aténami.
6. júla 2006
Novým víťazom volieb a premiérom Macedónska sa stal pravicový politik Nikola Gruevski, tvrdý odporca zmeny názvu krajiny ako kompromisu s Gréckom.
8. októbra 2009
Splnomocnenec OSN pre vyriešenie diplomatického sporu medzi Gréckom a Macedónskom ohľadne pomenovania bývalej juhoslovanskej republiky Matthew Nimetz predstavil nový návrh na urovnanie krízy.
3. decembra 2009
Macedónsko nemôže vstúpiť do NATO pre spor s Gréckom, vyplynulo z výsledkov rokovania ministrov členských krajín NATO, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli.
20. februára 2012
Vyslanec OSN Matthew Nimetz v Macedónsku začal nové kolo rozhovorov zameraných na ukončenie dlhoročného sporu o meno, ktoré táto balkánska krajina vedie s Gréckom.
15. marca 2012
Macedónsko a EÚ začali prípravné asociačné rozhovory.
12. decembra 2016
Predčasné voľby ukončili vládu premiéra Gruevského. Prezident Gjorge Ivanov odmietol poveriť zostavením novej vlády krajiny lídra dovtedy opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM) Zorana Zaeva.
27. apríla 2017
Rozhnevaní stúpenci dovtedajšieho premiéra Gruevského vnikli do priestorov parlamentu. Stalo sa tak v reakcii na fakt, že zákonodarný zbor zvolil za svojho nového predsedu Talata Xhaferiho, jedného z poslancov albánskej národnosti.
1. júna 2017
Krízou sužované Macedónsko dostalo novú vládu. Parlament vyslovil dôveru kabinetu dezignovaného sociálnodemokratického premiéra Zorana Zaeva.
27. februára 2018
Macedónsko predložilo štyri možnosti riešenia sporu s Gréckom ohľadom názvu. Ako vyhlásil macedónsky premiér Zoran Zaev, ide o tieto návrhy pomenovania pre jeho krajinu: Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje).
12. júna 2018
Macedónsko a Grécko dosiahli dohodu vo viac ako štvrťstoročie pretrvávajúcom spore o názov postjuhoslovanskej republiky, ktorý zaťažoval ich vzájomné vzťahy a bránil integrácii Macedónska do EÚ i NATO. Nový názov by mal byť Republika Severné Macedónsko.
17. júna 2018
Konečnú dohodu v spore o budúcom oficiálnom názve Macedónska a dohodu o strategickom partnerstve podpísali na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka.
19. júla 2018
Premiér Zoran Zaev zverejnil znenie otázky, na ktorú budú občania jeho krajiny odpovedať v referende: "Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?"
Novela ústavy vyžaduje v zmysle platnej legislatívy dvojtretinovú podporu 120-členného parlamentu, teda hlasy 80 zákonodarcov. Vládna koalícia v ňom však disponuje iba 69 mandátmi.
Zaev dúfa, že sa mu podarí presvedčiť aj pravicové strany, aby zmenu macedónskej ústavy podporili.
V najsilnejšej opozičnej strane krajiny VMRO-DPMNE, ktorá pred referendom neviedla otvorenú kampaň proti pozitívnemu hlasovaniu a neohlásila ani bojkot plebiscitu, avšak podľa oficiálneho stanoviska vyzvala svojich voličov a sympatizantov, aby sa rozhodovali podľa vlastného svedomia, sa podľa médií názory na otázku rozchádzajú. Časť strany zmenu názvu krajiny jednoznačne odmieta, kým druhá časť zastáva postoj, že pre euroatlantickú integráciu krajiny je potrebné priniesť obete.
Zaev sa vyjadril, že v priebehu niekoľkých dní by mu malo byť jasné, či v radoch opozície jestvuje ochota prispieť k dvojtretinovej väčšine a podporiť zmenu ústavy. Ak by k tomu nedošlo, potom, ako zopakoval, bude iniciovať vypísanie predčasných volieb v Macedónsku, informovala tlačová agentúra MTI.
Podľa definitívnych údajov štátnej volebnej komisie sa v nedeľňajšom referende, do ktorého sa zapojilo 36,91 percenta oprávnených voličov, vyjadrilo za zmenu názvu krajiny 91,46 percenta občanov a iba 5,65 percenta hlasov bolo proti.
TASR prináša výberovú chronológiu sporu medzi Gréckom a Macedónskom
8. septembra 1991
Občania v referende odsúhlasili nezávislosť od rozpadávajúcej sa Juhoslávie. Referendum vypísal prezident Macedónska Kiro Gligorov v snahe vyhnúť sa etnickému napätiu, ktoré na Balkáne narastalo.
18. novembra 1991
Bola prijatá ústava Macedónska.
19. novembra 1991
Macedónsko vyhlásilo nezávislosť. Začiatkom roka 1992 sa juhoslovanská armáda pokojne stiahla z Macedónska.
8. apríla 1993
Pod názvom Bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko (v angličtine FYROM) bolo Macedónsko prijaté do OSN. Tento názov odrážal fakt, že Gréci nesúhlasili, aby sa nový susedný štát nazýval rovnako ako provincia v severnom Grécku. Pre názov vypukol spor, ktorý sa ťahá dodnes.
9. novembra 1995
Macedónsko prijali do Rady Európy.
18. február 1994
Grécko blokovalo hraničné priechody s Macedónskom, čím naň vlastne uvalilo obchodné embargo.
2. februára 1995
Európsky súdny dvor v Luxemburgu začal pojednávať žalobu Európskej komisie, ktorú Brusel podal na Grécko v súvislosti s gréckymi sankciami voči Macedónsku. Európska únia sa opatrením Grécka cíti byť poškodená.
14. septembra 1995
Dohodu o normalizácii vzťahov medzi bývalou juhoslovanskou republikou Macedónsko a Gréckom v sídle OSN v New Yorku podpísali šéfovia diplomacií Stevo Crvenkovski a Karolos Papulias.
12. januára 1996
Rokovania Grécka a Macedónska o oficiálnom názve tejto bývalej juhoslovanskej republiky sa začali pod záštitou OSN v jej newyorskom sídle. Sprostredkovateľom bol naďalej bývalý americký minister zahraničných vecí Cyrus Vance.
19. februára 1999
Po eskalácii konfliktu v Kosove dvojmiliónové Macedónsko prijalo približne 350.000 kosovských utečencov a stalo sa miestom pobytu mierových síl Severoatlantickej aliancie. Bolo základňou pre 16.000 vojakov NATO a potom prijalo ešte ďalších 14.000.
4. novembra 2004
Spojené štáty oficiálne uznali Macedónsko pod jeho ústavným názvom Macedónska republika, ktorý bol vtedy už 13 rokov predmetom sporu medzi Skopje a Aténami.
6. júla 2006
Novým víťazom volieb a premiérom Macedónska sa stal pravicový politik Nikola Gruevski, tvrdý odporca zmeny názvu krajiny ako kompromisu s Gréckom.
8. októbra 2009
Splnomocnenec OSN pre vyriešenie diplomatického sporu medzi Gréckom a Macedónskom ohľadne pomenovania bývalej juhoslovanskej republiky Matthew Nimetz predstavil nový návrh na urovnanie krízy.
3. decembra 2009
Macedónsko nemôže vstúpiť do NATO pre spor s Gréckom, vyplynulo z výsledkov rokovania ministrov členských krajín NATO, ktoré sa uskutočnilo v Bruseli.
20. februára 2012
Vyslanec OSN Matthew Nimetz v Macedónsku začal nové kolo rozhovorov zameraných na ukončenie dlhoročného sporu o meno, ktoré táto balkánska krajina vedie s Gréckom.
15. marca 2012
Macedónsko a EÚ začali prípravné asociačné rozhovory.
12. decembra 2016
Predčasné voľby ukončili vládu premiéra Gruevského. Prezident Gjorge Ivanov odmietol poveriť zostavením novej vlády krajiny lídra dovtedy opozičného Sociálnodemokratického zväzu Macedónska (SDSM) Zorana Zaeva.
27. apríla 2017
Rozhnevaní stúpenci dovtedajšieho premiéra Gruevského vnikli do priestorov parlamentu. Stalo sa tak v reakcii na fakt, že zákonodarný zbor zvolil za svojho nového predsedu Talata Xhaferiho, jedného z poslancov albánskej národnosti.
1. júna 2017
Krízou sužované Macedónsko dostalo novú vládu. Parlament vyslovil dôveru kabinetu dezignovaného sociálnodemokratického premiéra Zorana Zaeva.
27. februára 2018
Macedónsko predložilo štyri možnosti riešenia sporu s Gréckom ohľadom názvu. Ako vyhlásil macedónsky premiér Zoran Zaev, ide o tieto návrhy pomenovania pre jeho krajinu: Republika Severné Macedónsko, Republika Horné Macedónsko, Republika Vardarské Macedónsko a Republika Macedónsko (Skopje).
12. júna 2018
Macedónsko a Grécko dosiahli dohodu vo viac ako štvrťstoročie pretrvávajúcom spore o názov postjuhoslovanskej republiky, ktorý zaťažoval ich vzájomné vzťahy a bránil integrácii Macedónska do EÚ i NATO. Nový názov by mal byť Republika Severné Macedónsko.
17. júna 2018
Konečnú dohodu v spore o budúcom oficiálnom názve Macedónska a dohodu o strategickom partnerstve podpísali na gréckej strane Prespanského jazera ministri zahraničných vecí Macedónska a Grécka.
19. júla 2018
Premiér Zoran Zaev zverejnil znenie otázky, na ktorú budú občania jeho krajiny odpovedať v referende: "Ste za členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii prostredníctvom dohody medzi Macedónskou republikou a Gréckou republikou?"
