Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Neochvejný revolucionár a odporca nastoleného Bachovho absolutizmu odišiel spolu s manželkou a dcérou do Kutnej Hory, kde začal vydávať protivládny časopis Slovan.
Autor TASR
Havlíčkova Borová/Bratislava 31. októbra (TASR) – Svojou činnosťou sa Karel Havlíček Borovský zasadzoval o to, aby sa české kráľovstvo stalo rovnoprávnou súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie. Patril k výrazným osobnostiam generácie českých národných buditeľov. V roku 1848 založil prvý samostatný český politicko-literárny denník Národní noviny. Za svoje novinárske a politické aktivity bol prenasledovaný.
Od narodenia zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky Karla Havlíčka Borovského uplynie v nedeľu 31. októbra 200 rokov.
Karel Havlíček Borovský sa narodil 31. októbra 1821 v Borovej, ktorú dnes poznáme ako mestečko Havlíčkova Borová v Česku. Po gymnaziálnych štúdiách odišiel v roku 1839 študovať filozofiu do Prahy a zapísal sa aj do kňazského seminára. Cirkev však považoval za príliš konzervatívnu, poukazoval na jej protinárodné tendencie, čoho výsledkom bolo vylúčenie zo seminára.
Ako obdivovateľ Ruska a panslavista sa rozhodol túto veľmoc navštíviť, a tak v rokoch 1843-44 pôsobil ako vychovávateľ v rodine slavianofilského univerzitného profesora. Zaostalosť, priepasť medzi šľachtou a nevoľníkmi a mocenské záujmy ruského cára ho presvedčili o nefunkčnosti slovanskej vzájomnosti v praxi. Situáciu v Rusku v 40. rokoch 19. storočia, jeho spoločenské i politické problémy zachytil v publicistických prózach s názvom Obrazy z Rus.
Ako autor na seba ďalej upozornil v roku 1845, keď v prílohe Pražských novín kritizoval novelu Poslední Čech od Josefa Kajetána Tyla. Dielo bolo podľa neho odtrhnuté od reality a plné sentimentálnosti, taktiež v článku zdôraznil potrebu pravdivosti literatúry a činorodú prácu v prospech národa. V ten istý rok vydal Epigramy, v ktorých napríklad satiricky kritizoval kňazov túžiacich po majetku, štátnu moc aj nekritické rusofilstvo.
V roku 1846 sa na odporúčanie historika a politika Františka Palackého stal redaktorom Pražských novin a prispieval aj do satirickej prílohy Žihadlo časopisu Česká včela, propagoval federalizáciu habsburskej ríše. V revolučnom roku 1848, kedy bol odvolaný predstaviteľ absolutizmu a rakúsky kancelár knieža Klemens von Metternich a na istý čas bola zrušená cenzúra, založil Havlíček Borovský prvý český denník Národní noviny. V júli toho istého roku sa stal poslancom rakúskeho ústavodarného Ríšskeho snemu, no napokon sa poslaneckého mandátu vzdal a plne sa venoval práci redaktora.
Havlíček Borovský v rozpore s revolučnými radikálmi odmietal násilie, o čom svedčia aj jeho slová: "Já vůbec jsem veliký nepřítel revolucí se zbraní a držím hlavně na revoluce ve hlavách a srdcích." Tento národný buditeľ zastával Palackého názor, že len veľká stredoeurópska ríša môže zabezpečiť malým národom bezpečnosť pred nemeckou a ruskou rozpínavosťou a kritizoval centrálnu vládu Rakúska. Keď začalo obnovovať absolutistickú vládu, Havlíček sa v novinách postavil na odpor. V roku 1850 boli Národní noviny spolu s prílohou Šotek, kde publikoval svoje satirické epigramy, zakázané.
Neochvejný revolucionár a odporca nastoleného Bachovho absolutizmu odišiel spolu s manželkou a dcérou do Kutnej Hory, kde začal vydávať protivládny časopis Slovan. Ostro sledovaný rakúskou vládou činnosť časopisu radšej zastavil. V roku 1851 vydal súbory článkov z oboch periodík pod názvami Kutnohorské epištoly a Duch Národních novin.
V decembri bol so súhlasom cisára Františka Jozefa I. deportovaný do Brixenu (mesto v Južnom Tirolsku, na severe dnešného Talianska), kde v tomto období napísal satirické diela ako Tyrolské elegie (1852), či Křest svatého Vladimíra, v ktorých sa zmieňuje o postojoch k štátu, cirkvi aj absolutizmu. Kritikou na obmedzenosť vládcov je Král Lávra (1854).
Po písomnom vyhlásení, že sa nebude ďalej verejne angažovať, dostal v roku 1855 povolenie vrátiť sa späť do vlasti. Zdrvený smrťou manželky, o ktorej sa dozvedel na ceste z Brixenu, sa usadil u svojej matky v Německom Brode (v súčasnosti Havlíčkův Brod). Tuberkulóza však nad výraznou osobnosťou českých dejín podpísala definitívny ortieľ. Karel Havlíček Borovský zomrel 29. júla 1856 v Prahe vo veku 34 rokov.
Zdroj: encyklopedie.praha2.cz, temata.rozhlas.cz, ceskatelevize.cz, icv.vlada.cz
Od narodenia zakladateľa českej žurnalistiky, satiry a literárnej kritiky Karla Havlíčka Borovského uplynie v nedeľu 31. októbra 200 rokov.
Karel Havlíček Borovský sa narodil 31. októbra 1821 v Borovej, ktorú dnes poznáme ako mestečko Havlíčkova Borová v Česku. Po gymnaziálnych štúdiách odišiel v roku 1839 študovať filozofiu do Prahy a zapísal sa aj do kňazského seminára. Cirkev však považoval za príliš konzervatívnu, poukazoval na jej protinárodné tendencie, čoho výsledkom bolo vylúčenie zo seminára.
Ako obdivovateľ Ruska a panslavista sa rozhodol túto veľmoc navštíviť, a tak v rokoch 1843-44 pôsobil ako vychovávateľ v rodine slavianofilského univerzitného profesora. Zaostalosť, priepasť medzi šľachtou a nevoľníkmi a mocenské záujmy ruského cára ho presvedčili o nefunkčnosti slovanskej vzájomnosti v praxi. Situáciu v Rusku v 40. rokoch 19. storočia, jeho spoločenské i politické problémy zachytil v publicistických prózach s názvom Obrazy z Rus.
Ako autor na seba ďalej upozornil v roku 1845, keď v prílohe Pražských novín kritizoval novelu Poslední Čech od Josefa Kajetána Tyla. Dielo bolo podľa neho odtrhnuté od reality a plné sentimentálnosti, taktiež v článku zdôraznil potrebu pravdivosti literatúry a činorodú prácu v prospech národa. V ten istý rok vydal Epigramy, v ktorých napríklad satiricky kritizoval kňazov túžiacich po majetku, štátnu moc aj nekritické rusofilstvo.
V roku 1846 sa na odporúčanie historika a politika Františka Palackého stal redaktorom Pražských novin a prispieval aj do satirickej prílohy Žihadlo časopisu Česká včela, propagoval federalizáciu habsburskej ríše. V revolučnom roku 1848, kedy bol odvolaný predstaviteľ absolutizmu a rakúsky kancelár knieža Klemens von Metternich a na istý čas bola zrušená cenzúra, založil Havlíček Borovský prvý český denník Národní noviny. V júli toho istého roku sa stal poslancom rakúskeho ústavodarného Ríšskeho snemu, no napokon sa poslaneckého mandátu vzdal a plne sa venoval práci redaktora.
Havlíček Borovský v rozpore s revolučnými radikálmi odmietal násilie, o čom svedčia aj jeho slová: "Já vůbec jsem veliký nepřítel revolucí se zbraní a držím hlavně na revoluce ve hlavách a srdcích." Tento národný buditeľ zastával Palackého názor, že len veľká stredoeurópska ríša môže zabezpečiť malým národom bezpečnosť pred nemeckou a ruskou rozpínavosťou a kritizoval centrálnu vládu Rakúska. Keď začalo obnovovať absolutistickú vládu, Havlíček sa v novinách postavil na odpor. V roku 1850 boli Národní noviny spolu s prílohou Šotek, kde publikoval svoje satirické epigramy, zakázané.
Neochvejný revolucionár a odporca nastoleného Bachovho absolutizmu odišiel spolu s manželkou a dcérou do Kutnej Hory, kde začal vydávať protivládny časopis Slovan. Ostro sledovaný rakúskou vládou činnosť časopisu radšej zastavil. V roku 1851 vydal súbory článkov z oboch periodík pod názvami Kutnohorské epištoly a Duch Národních novin.
V decembri bol so súhlasom cisára Františka Jozefa I. deportovaný do Brixenu (mesto v Južnom Tirolsku, na severe dnešného Talianska), kde v tomto období napísal satirické diela ako Tyrolské elegie (1852), či Křest svatého Vladimíra, v ktorých sa zmieňuje o postojoch k štátu, cirkvi aj absolutizmu. Kritikou na obmedzenosť vládcov je Král Lávra (1854).
Po písomnom vyhlásení, že sa nebude ďalej verejne angažovať, dostal v roku 1855 povolenie vrátiť sa späť do vlasti. Zdrvený smrťou manželky, o ktorej sa dozvedel na ceste z Brixenu, sa usadil u svojej matky v Německom Brode (v súčasnosti Havlíčkův Brod). Tuberkulóza však nad výraznou osobnosťou českých dejín podpísala definitívny ortieľ. Karel Havlíček Borovský zomrel 29. júla 1856 v Prahe vo veku 34 rokov.
Zdroj: encyklopedie.praha2.cz, temata.rozhlas.cz, ceskatelevize.cz, icv.vlada.cz
