Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 21. apríl 2025Meniny má Ervin
< sekcia Zahraničie

Zákon o odlesňovaní: EÚ dala podnikom ďalší rok na splnenie pravidiel

Na archívnej snímke europoslanci . Foto: TASR - Martin Baumann

Europarlament v tejto súvislosti upozornil na údaje Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Brusel 3. decembra (TASR) - Spoločnosti budú mať o jeden rok viac času na to, aby sa prispôsobili novým pravidlám EÚ o odlesňovaní. Cieľom pravidiel je zákaz predaja produktov pochádzajúcich z odlesnenej pôdy. Informuje o tom spravodajca TASR.

Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a Rady EÚ (členských štátov) v utorok večer dosiahli predbežnú politickú dohodu o odložení uplatňovania nových pravidiel. Veľkí prevádzkovatelia a obchodníci budú musieť dodržiavať povinnosti vyplývajúce z tohto nariadenia od 30. decembra 2025, mikropodniky a malé podniky od 30. júna 2026. Dodatočný čas má pomôcť spoločnostiam na celom svete hladko od začiatku implementovať pravidlá EÚ, bez toho, aby boli narušené ciele tohto zákona.

Európska komisia (EK) navrhla posunúť dátum uplatňovania nariadenia o odlesňovaní o jeden rok v reakcii na obavy vyjadrené členskými štátmi EÚ, krajinami mimo Únie, ale aj obchodníkmi a prevádzkovateľmi, že nebudú schopné úplne dodržiavať pravidlá, ak sa začnú uplatňovať od konca roku 2024.

Po doplňujúcich návrhoch EP na vytvorenie novej kategórie krajín, ktoré nepredstavujú "žiadne riziko" odlesňovania, eurokomisia prisľúbila že zhodnotí zjednodušenie požiadaviek pre krajiny, ktoré preukázali efektívne a trvalo udržateľné postupy obhospodarovania lesov.

Do nariadenia bola zahrnutá aj "núdzová prestávka". Umožňuje ďalší odklad v prípade, ak online platforma pre spoločnosti nebude plne funkčná do 30. decembra 2025 alebo ak sa klasifikácie rizík krajín nezverejnia s predstihom aspoň šesť mesiacov.

Spravodajkyňa EP pre toto nariadenie, nemecká poslankyňa Christine Schneiderová, po uzavretí dohody vyhlásila, že jednoročné odloženie znamená pre podniky, lesníkov, poľnohospodárov a úrady ďalší rok na prípravu a že EK včas dokončí online platformu a kategorizáciu rizík.

Hlasovanie o neformálnej dohode medzi europarlamentom a Radou EÚ bude zaradené do programu decembrového plenárneho zasadnutia EP (16. až 19. decembra). Dohodnuté znenie musí schváliť europarlament aj Rada EÚ a do konca tohto roka musí byť zverejnené v Úradnom vestníku EÚ.

Europarlament v tejto súvislosti upozornil na údaje Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO). Uvádzajú, že v rokoch 1990 až 2020 sa v dôsledku odlesňovania, hlavne na pestovanie palmového oleja a sóje, stratilo 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako EÚ. Spotreba v EÚ predstavuje približne 10 percent celosvetového odlesňovania.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Putin podľa Kremľa nenariadil predĺženie „veľkonočného prímeria“

Obe strany konfliktu sa počas prímeria obvinili z jeho porušovania.

- Libanonské úrady zadržali niekoľko osôb, ktoré podľa všetkého plánovali raketové útoky na Izrael. Armáda v nedeľu uviedla, že zaistila ich zbrane, informuje TASR na základe správy agentúry AP.

- Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí ostro kritizovalo americkú televíziu Fox News za to, že v popisku reportáže omylom označila Kyjev za „ruské mesto“. TASR o tom informuje na základe nedeľňajšej správy agentúry DPA.

- Prokurátor oddelenia závažnej kriminality Generálnej prokuratúry (GP) SR Jana Tökölyová v reakcii na sobotné (19. 4.) vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR. GP zároveň považuje za nenáležité, aby úrad vlády hodnotil postupy prokurátora v predmetnej veci.

- Ruský prezident Vladimir Putin nevydal nariadenie o predĺžení prímeria ktoré vyhlásil v sobotu v bojoch na Ukrajine, a preto sa o polnoci moskovského času skončí. Uviedol to v nedeľu popoludní hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, informuje TASR podľa správy stanice Sky News.

- Spojené Štáty by podľa zvažovaného nariadenia Bieleho domu údajne mohli drasticky obmedziť svoje diplomatické pôsobenie v Afrike a tiež zrušiť úrady ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa venujú zmene klímy, otázkam demokracie či ľudským právam.

- Zásoby plynu na Ukrajine sú na historickom minime a je možné, že Kyjev bude musieť na zabezpečenie nasledujúcej zimnej sezóny doviezť viac než 6 miliárd kubických metrov (m3) suroviny. Uviedol to bývalý šéf ukrajinskej prepravnej sústavy GTSO Serhij Makogon.

- V Poľsku od štvrtka (17. 4.) rozšírili zákaz fotografovania na približne 25.000 objektov. Tieto objekty budú označené novým výstražným symbolom. Za porušenie zákazu môže hroziť pokuta, zadržanie alebo konfiškácia fotografickej techniky.

- Izraelská armáda v nedeľu priznala zlyhania pri informovaní o zabití zdravotníkov v Pásme Gazy, zástupcu veliteľa vojenskej jednotky prepustia. Armáda počas vyšetrovania zabitia nenašla známky popravy.

- Pri izraelských leteckých útokoch v Pásme Gazy v nedeľu zahynulo najmenej 25 ľudí vrátane detí, oznámil tamojší úrad pre civilnú obranu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

- Britský kráľ Karol III. a jeho manželka kráľovná Kamila v nedeľu pozdravili účastníkov veľkonočnej bohoslužby v Kaplnke sv. Juraja na Windsorskom hrade. Bohoslužba je dôležitým termínom v kalendári monarchu ako hlavy anglikánskej cirkvi, informoval Reuters.

- Ruský prezident Vladimir Putin a starosta Moskvy Sergej Sobjanin sa pripojili k ostatným veriacim na veľkonočnej bohoslužbe. Viedol ju najvyšší predstaviteľ ruskej pravoslávnej cirkvi a podporovateľ Putina patriarcha Kirill, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

- Británia v nedeľu oznámila, že jej stíhačky tento týždeň vzlietli k ruským lietadlám, ktoré sa pohybovali nad Baltským morom blízko vzdušného priestoru Severoatlantickej aliancie (NATO). Incidenty sa odohrali v utorok a vo štvrtok.

- Skupina na podporu islamu a moslimov (GSIM/JNIM), ktorá je odnožou teroristickej siete al-Káida oznámila, že zabila 70 vojakov pri raziách na dvoch vojenských stanovištiach na severe Beninu.

- Jednu obeť a jedného zraneného si vyžiadal nedeľný izraelský útok na juhu Libanonu, uviedlo libanonské ministerstvo zdravotníctva. Izrael útok podnikol aj napriek prímeriu, ktoré vládne medzi ním a libanonským militantným hnutím Hizballáh.

- Polícia v reakcii na vyhlásenie Úradu vlády (ÚV) SR k prípadu obvineného Daniela B. deklaruje, že si plní úlohy, ktoré jej určujú zákony, ústava a medzinárodné zmluvy. Podotýka však, že sa nevyjadruje ku komunikácii iných štátnych orgánov.

- Národná diaľničná spoločnosť (NDS) začne po veľkonočných sviatkoch s opravou vozovky na diaľnici D1 pri Považskej Bystrici. Informovala o tom mediálna komunikácia NDS.

- V meste Fiľakovo v okrese Lučenec došlo v noci na nedeľu k rozsiahlemu požiaru polyfunkčnej budovy. Na mieste udalosti zasahovalo 38 profesionálnych i dobrovoľných hasičov.

- Americký prezident J. D. Vance sa na Veľkokonočnú nedeľu krátko stretol s pápežom Františkom, ktorý sa zotavuje zo zápalu pľúc. Oznámil to Vatikán, informuje TASR na základe správ agentúr AP a AFP.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj počas Veľkonočnej nedele vyzval Ukrajincov, aby nestrácali vieru a uviedol, že „skôr či neskôr zlo ustúpi“.

- Polícia začala trestné stíhanie v súvislosti so sobotnou zrážkou vlaku a dvoch osôb v Bratislave, pri ktorej prišla o život 27-ročná žena. TASR o tom informoval bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff.