Quantcast
< sekcia Zahraničie

Záver CoFoE: Uvažuje sa o revízii základných zmlúv EÚ

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na ceremónii vyslovili v prospech revízie základných zmlúv o fungovaní EÚ.

Štrasburg 13. mája (TASR) - Občania Európskej únie si želajú, aby sa EÚ stala spravodlivejšou, prejavovala viac solidarity, viedla boj proti klimatickej zmene a prijímala svižnejšie rozhodnutia – aj keby tým v niektorých záležitostiach porušovala princíp jednotnosti. Vyplýva to z pondelkovej záverečnej správy Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). TASR prináša týždenný súhrn udalostí okolo CoFoE.

Občania členských krajín EÚ mali prostredníctvom tejto konferencie od mája minulého roka možnosť vyjadriť sa k fungovaniu Únie a navrhnúť zmeny. Plénum CoFoE nakoniec prijalo 49 návrhov zahŕňajúcich viac ako 300 opatrení na ich dosiahnutie v rámci deviatich širších tematických oblastí. Týmito návrhmi sa budú zaoberať Európsky parlament, vlády členských krajín i Európska komisia (EK).

Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a francúzsky prezident Emmanuel Macron sa na ceremónii vyslovili v prospech revízie základných zmlúv o fungovaní EÚ. Leyenová zároveň chce, aby únia rozhodovala o citlivých otázkach kvalifikovanou väčšinou. Zmeniť smerovanie EÚ sa podľa nej dá najpriamejšou cestou v rámci existujúcich zmlúv. Zároveň však uznala "v prípade potreby" možnosť úpravy týchto základných zmlúv.

Desať členských krajín – Bulharsko, Česko, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Slovinsko a Švédsko – však EÚ kritizovalo za možné revízie základných zmlúv. Takéto zmeny by si mohli v niektorých členských štátoch vyžadovať usporiadanie referend. Krajiny pripomenuli, že zmena zmlúv o EÚ nebola účelom konferencie.

Medzi požiadavky CoFoE patrí napríklad odstránenie požiadavky jednomyseľnosti členských štátov EÚ v hlasovaniach o citlivých oblastiach, akými sú dane, sociálne zabezpečenie, zahraničná politika i prijímanie nových členov. Ďalším návrhom konferencie je splnomocniť EP, aby sám predkladal legislatívne návrhy namiesto Európskej komisie a Európskej rady. Konferencia tiež požaduje, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť v oblastiach, ktoré sú výlučne v kompetencii členských štátov, akými sú obrana či zdravotníctvo.

Reakcia Európskej únie na ukrajinskú krízu bola rýchla, avšak je otázne, či bola doterajšia pomoc aj dostatočne efektívna. V tejto súvislosti je potrebné nasmerovať viac európskych finančných zdrojov aj do oblasti vzdelávania, konkrétne na integráciu ukrajinských detí, ktoré s matkami utiekli pred vojnou. Počas diskusie v TASR TV sa na tom zhodli europoslanci Lucia Ďuriš Nicholsonová a Ivan Štefanec, ktorí diskutovali o téme vzdelávania so štátnou tajomníčkou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Svetlanou Síthovou a riaditeľkou základnej školy J. A. Komenského v Seredi Paulínou Krivosudskou.

Európska komisia všetkým 27 členským štátom EÚ vyplatila zálohové platby vo výške 3,5 miliardy eur, aby im pomohla zvládnuť príchod ľudí utekajúcich pred vojnou z Ukrajiny. Slovensko na tento účel dostalo 209 miliónov eur. Príspevok zo strany EÚ podľa Bruselu zmierni dodatočné zaťaženie verejných rozpočtov členských štátov, keďže za oprávnené sa považujú aj výdavky spätne odo dňa ruskej invázie na Ukrajinu.