
V rokoch 1943 až 1944 podľa historikov zavraždili na Volyni príslušníci UPA a Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) približne 50 až 60-tisíc Poliakov.
Autor TASR
Varšava/Kyjev 8. júna (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj cestoval v nedeľu do Londýna z moldavského Kišiňova namiesto pravidelne využívaného letiska Rzešow-Jasionka na juhovýchode Poľska. Dôvody zmeny trasy neboli oficiálne oznámené a v médiách vyvolali špekulácie týkajúce sa napätia medzi Poľskom a Ukrajinou. Upozornil na to denník Rzeczpospolita, informuje varšavský spravodajca TASR.
Portál Ukrajinska pravda pripomenul, že letisko pri Rzešowe neďaleko hraníc so Slovenskom v minulých rokoch pravidelne slúžilo ako hlavný východiskový bod zahraničných ciest ukrajinského prezidenta a ďalších predstaviteľov krajiny.
Niektoré médiá spájajú zmenu trasy s napätím v poľsko-ukrajinských vzťahoch po rozhodnutí Zelenského udeliť jednej z jednotiek ukrajinskej armády čestný názov „Hrdinovia UPA“. Tento krok vyvolal kritiku viacerých poľských predstaviteľov.
V rokoch 1943 až 1944 podľa historikov zavraždili na Volyni príslušníci UPA a Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) približne 50 až 60-tisíc Poliakov. Ukrajinské ministerstvo kultúry v uplynulých dňoch povolilo exhumačné práce na viacerých lokalitách na Volyni a pri Ľvove.
V pondelok sa má Kapitula Radu Bieleho orla, ktorú zvolal prezident Karol Nawrocki, zaoberať návrhom na odňatie tohto najvyššieho poľského štátneho vyznamenania Zelenskému. Poľské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s rozhodnutím Kyjeva podalo protest a rokovalo s ukrajinskou stranou.
Zelenskyj sa v Londýne stretol s britským premiérom Keirom Starmerom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Lídri podporili ukrajinského prezidenta vo výzve na priame rokovania o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Témou rokovania bola aj potreba zvýšiť výrobu zbraní.
Portál Ukrajinska pravda pripomenul, že letisko pri Rzešowe neďaleko hraníc so Slovenskom v minulých rokoch pravidelne slúžilo ako hlavný východiskový bod zahraničných ciest ukrajinského prezidenta a ďalších predstaviteľov krajiny.
Niektoré médiá spájajú zmenu trasy s napätím v poľsko-ukrajinských vzťahoch po rozhodnutí Zelenského udeliť jednej z jednotiek ukrajinskej armády čestný názov „Hrdinovia UPA“. Tento krok vyvolal kritiku viacerých poľských predstaviteľov.
V rokoch 1943 až 1944 podľa historikov zavraždili na Volyni príslušníci UPA a Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) približne 50 až 60-tisíc Poliakov. Ukrajinské ministerstvo kultúry v uplynulých dňoch povolilo exhumačné práce na viacerých lokalitách na Volyni a pri Ľvove.
V pondelok sa má Kapitula Radu Bieleho orla, ktorú zvolal prezident Karol Nawrocki, zaoberať návrhom na odňatie tohto najvyššieho poľského štátneho vyznamenania Zelenskému. Poľské ministerstvo zahraničných vecí v súvislosti s rozhodnutím Kyjeva podalo protest a rokovalo s ukrajinskou stranou.
Zelenskyj sa v Londýne stretol s britským premiérom Keirom Starmerom, nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Lídri podporili ukrajinského prezidenta vo výzve na priame rokovania o prímerí medzi Moskvou a Kyjevom. Témou rokovania bola aj potreba zvýšiť výrobu zbraní.




