Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Po tom, čo Rusko obsadilo Krym, zorganizovalo tam referendum o sebaurčení.
Autor TASR
Kyjev 26. februára (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu oznámil, že 26. február sa stane každoročným ukrajinským "Dňom odporu proti okupácii Krymu".
Podľa agentúry AFP Zelenskyj na fóre s názvom "Vek Krymu" povedal, že "existujú pojmy, ktoré nepotrebujú dôkaz: týždeň má sedem dní, Zem je guľatá a Krym je Ukrajina".
"Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ukončili vojnu v Donbase," zdôraznil Zelenskyj a dodal: "To neznamená, že Krym už nie je na programe, alebo že sa môže stať cenou za mier."
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril "kategorický" nesúhlas Ruska so Zelenského oznámením.
AFP pripomenula, že 26. februára 2014 sa tisíce Krymčanov zhromaždili v regionálnom hlavnom meste Simferopol a protestovali proti akémukoľvek odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny.
Ozbrojení muži bez označenia sa objavili na ukrajinskom Kryme niekoľko dní pred týmto protestom, obkľúčili ukrajinské vojenské základne a prevzali pod kontrolu vládne budovy. Moskva neskôr potvrdila, že takzvaní "zelení mužíčkovia" boli príslušníci ruských špeciálnych jednotiek.
Po tom, čo Rusko obsadilo Krym, zorganizovalo tam referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Ozbrojený konflikt na Ukrajine vypukol v roku 2014 po anexii Krymského polostrova Ruskom a po náraste proruských nálad na východe krajiny. V niektorých častiach tamojšej Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili proruskí separatisti vlastné "ľudové" republiky, čo však Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo neuznali. Boje v Donbase si odvtedy vyžiadali už viac ako 13.000 životov.
Podľa agentúry AFP Zelenskyj na fóre s názvom "Vek Krymu" povedal, že "existujú pojmy, ktoré nepotrebujú dôkaz: týždeň má sedem dní, Zem je guľatá a Krym je Ukrajina".
"Robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme ukončili vojnu v Donbase," zdôraznil Zelenskyj a dodal: "To neznamená, že Krym už nie je na programe, alebo že sa môže stať cenou za mier."
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vyjadril "kategorický" nesúhlas Ruska so Zelenského oznámením.
AFP pripomenula, že 26. februára 2014 sa tisíce Krymčanov zhromaždili v regionálnom hlavnom meste Simferopol a protestovali proti akémukoľvek odtrhnutiu polostrova od Ukrajiny.
Ozbrojení muži bez označenia sa objavili na ukrajinskom Kryme niekoľko dní pred týmto protestom, obkľúčili ukrajinské vojenské základne a prevzali pod kontrolu vládne budovy. Moskva neskôr potvrdila, že takzvaní "zelení mužíčkovia" boli príslušníci ruských špeciálnych jednotiek.
Po tom, čo Rusko obsadilo Krym, zorganizovalo tam referendum o sebaurčení. Väčšina obyvateľstva sa v ňom vyslovila za pripojenie Krymu k Ruskej federácii. Dňa 18. marca 2014 bola v Kremli podpísaná zmluva o prijatí Krymu a Sevastopola do Ruska. Západné krajiny však anexiu Krymu neuznali a na Rusko uvalili sankcie. Ukrajinské vedenie oficiálne označuje Krym ako dočasne okupované územie.
Predstavitelia Kremľa pripojenie Krymu k Ruskej federácii obhajujú odvolávaním sa na niektoré ustanovenia Charty OSN, právo národov na sebaurčenie a rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v holandskom Haagu o tom, že deklarácia nezávislosti Kosova neporušila medzinárodné právo.
V rámci bývalého Sovietskeho zväzu bol Krym súčasťou Ruska do roku 1954, keď ho vtedajší prvý tajomník Komunistickej strany ZSSR Nikita Chruščov v rozpore s ústavnými normami pridelil pod ukrajinskú jurisdikciu ako dar. Krym zostal súčasťou Ukrajiny aj po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Ozbrojený konflikt na Ukrajine vypukol v roku 2014 po anexii Krymského polostrova Ruskom a po náraste proruských nálad na východe krajiny. V niektorých častiach tamojšej Doneckej a Luhanskej oblasti vyhlásili proruskí separatisti vlastné "ľudové" republiky, čo však Kyjev ani medzinárodné spoločenstvo neuznali. Boje v Donbase si odvtedy vyžiadali už viac ako 13.000 životov.
