Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine.
Autor TASR
Kyjev 24. februára (TASR) - Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo videopríhovore pri príležitosti štvrtého výročia ruskej invázie vyhlásil, že Ukrajina je pripravená urobiť „všetko“, čo je v jej silách, aby dosiahla silný a trvalý mier.
Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.“
Zelenskyj uviedol, že nenaplnenie tohto cieľa ruského vedenia veľa vypovedá o odpore Ukrajincov, „o tom, ako Ukrajina celý ten čas bojovala,“ a poukázal na milióny ľudí, ich „veľkú odvahu, tvrdú prácu, vytrvalosť a cestu, ktorú Ukrajina prekonala od 24. februára“ 2022.
Konštatoval, že pri spomienke na začiatok invázie majú Ukrajinci plné právo konštatovať, že si chránili nezávislosť, nestratili štátnosť a Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahol.
„Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ uviedol prezident Zelenskyj.
Pri príležitosti výročia ruskej invázie pricestovali v utorok do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Obaja predstavitelia EÚ sa zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom a v programe majú tiež účasť na zasadnutí tzv. koalície ochotných. Táto schôdzka má opätovne potvrdiť záväzok zúčastnených krajín podporovať Ukrajinu pri dosahovaní trvalého a spravodlivého mieru a pri posilňovaní bezpečnosti Ukrajiny i celej Európy.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Krátko po jeho vyhlásení ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny z viacerých smerov – zo severu, z územia Bieloruska smerom na Kyjev, z východu smerom na Donbas, ako aj z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Jedným z cieľov ruských jednotiek bolo rýchlo obsadiť hlavné mesto. Ukrajinská armáda však postup ruských jednotiek zastavila a tie sa koncom marca 2022 zo severu Ukrajiny stiahli.
Rozpútanie vojny - najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny - má za následok, že z miliónov obyvateľov Ukrajiny sa stali utečenci alebo vnútorní presídlenci. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Sankcie zo strany Západu prinútili Rusko, aby presmerovalo svoj export - v prvom rade ropy - na nové trhy, najmä v Ázii.
Vo vojne prišli o život desaťtisíce ľudí a spôsobila obrovské materiálne škody. Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie, OSN a Ukrajiny, ktorá bola zverejnená v pondelok, sa náklady na povojnovú obnovu odhadujú na približne 558 miliárd dolárov počas nasledujúceho desaťročia.
Ako doplnila agentúra AFP, jedným z najvýraznejších symbolov civilných obetí vojny na Ukrajine sa stalo zmasakrovanie civilistov v meste Buča, ktoré na jar 2022 významne ovplyvnilo ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku, či obliehanie a dobytie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou.
V očakávaní možnej konfrontácie s Ruskom mnohé európske krajiny - najmä tie v jeho bezprostrednej blízkosti - zvýšili svoje výdavky na obranu.
Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré v roku 2025 obnovili Spojené štáty, zatiaľ neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Zelenskyj podmieňuje rozhovory o „kompromise“ s Ruskom, a to aj v otázke území, bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Návrhy kyjevského vedenia, aby na Ukrajine po uzavretí dohody o prímerí pôsobili jednotky armád európskych štátov Moskva odmieta.
Putin pritom opakovane varuje, že ak diplomacia nebude úspešná, bude svoje ciele presadzovať silou. Aj v pondelok, počas slávnostného odovzdávania medailí pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, Putin deklaroval, že jeho vojaci bránia „hranice“ Ruska s cieľom zabezpečiť „strategickú paritu“ medzi veľmocami a bojovať za „budúcnosť“ krajiny. Ukrajina považuje rozpútanú vojnu za oživenie imperiálnych snáh Ruska zameraných na podmanenie si ukrajinského ľudu, dodala AFP.
Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
Vo videu na sociálnych sieťach Zelenskyj ironicky pripomenul, že „dnes sú to presne štyri roky, čo (ruský prezident) Vladimir Putin za tri dni prevzal Kyjev.“
Zelenskyj uviedol, že nenaplnenie tohto cieľa ruského vedenia veľa vypovedá o odpore Ukrajincov, „o tom, ako Ukrajina celý ten čas bojovala,“ a poukázal na milióny ľudí, ich „veľkú odvahu, tvrdú prácu, vytrvalosť a cestu, ktorú Ukrajina prekonala od 24. februára“ 2022.
Konštatoval, že pri spomienke na začiatok invázie majú Ukrajinci plné právo konštatovať, že si chránili nezávislosť, nestratili štátnosť a Putin svoje ciele na Ukrajine nedosiahol.
„Nezlomil Ukrajincov, nevyhrali v tejto vojne. Zachránili sme Ukrajinu a urobíme všetko pre dosiahnutie mieru a spravodlivosti. Sláva Ukrajine!“ uviedol prezident Zelenskyj.
Pri príležitosti výročia ruskej invázie pricestovali v utorok do Kyjeva predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.
Obaja predstavitelia EÚ sa zúčastnia na oficiálnom pietnom ceremoniáli a navštívia miesto, kde ruské raketové útoky poškodili energetickú infraštruktúru. Stretnú sa aj s ukrajinským prezidentom a v programe majú tiež účasť na zasadnutí tzv. koalície ochotných. Táto schôdzka má opätovne potvrdiť záväzok zúčastnených krajín podporovať Ukrajinu pri dosahovaní trvalého a spravodlivého mieru a pri posilňovaní bezpečnosti Ukrajiny i celej Európy.
Vojna na Ukrajine sa naplno začala 24. februára 2022, keď Putin oznámil začiatok „špeciálnej vojenskej operácie“ proti Ukrajine. Krátko po jeho vyhlásení ruské jednotky prekročili hranice Ukrajiny z viacerých smerov – zo severu, z územia Bieloruska smerom na Kyjev, z východu smerom na Donbas, ako aj z Krymského polostrova, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014. Jedným z cieľov ruských jednotiek bolo rýchlo obsadiť hlavné mesto. Ukrajinská armáda však postup ruských jednotiek zastavila a tie sa koncom marca 2022 zo severu Ukrajiny stiahli.
Rozpútanie vojny - najväčšieho ozbrojeného konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny - má za následok, že z miliónov obyvateľov Ukrajiny sa stali utečenci alebo vnútorní presídlenci. Európska únia, NATO a Spojené štáty a ďalšie krajiny v reakcii na ruský vpád na Ukrajinu uvalili na Rusko rozsiahle sankcie a začali Kyjevu poskytovať vojenskú, finančnú a humanitárnu pomoc. Sankcie zo strany Západu prinútili Rusko, aby presmerovalo svoj export - v prvom rade ropy - na nové trhy, najmä v Ázii.
Vo vojne prišli o život desaťtisíce ľudí a spôsobila obrovské materiálne škody. Podľa spoločnej správy Svetovej banky, Európskej únie, OSN a Ukrajiny, ktorá bola zverejnená v pondelok, sa náklady na povojnovú obnovu odhadujú na približne 558 miliárd dolárov počas nasledujúceho desaťročia.
Ako doplnila agentúra AFP, jedným z najvýraznejších symbolov civilných obetí vojny na Ukrajine sa stalo zmasakrovanie civilistov v meste Buča, ktoré na jar 2022 významne ovplyvnilo ďalšie sprísnenie sankcií voči Rusku, či obliehanie a dobytie juhoukrajinského prístavného mesta Mariupol ruskou armádou.
V očakávaní možnej konfrontácie s Ruskom mnohé európske krajiny - najmä tie v jeho bezprostrednej blízkosti - zvýšili svoje výdavky na obranu.
Rokovania o prímerí medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré v roku 2025 obnovili Spojené štáty, zatiaľ neviedli k zastaveniu bojov a útokov. Zelenskyj podmieňuje rozhovory o „kompromise“ s Ruskom, a to aj v otázke území, bezpečnostnými zárukami pre Ukrajinu. Návrhy kyjevského vedenia, aby na Ukrajine po uzavretí dohody o prímerí pôsobili jednotky armád európskych štátov Moskva odmieta.
Putin pritom opakovane varuje, že ak diplomacia nebude úspešná, bude svoje ciele presadzovať silou. Aj v pondelok, počas slávnostného odovzdávania medailí pri príležitosti Dňa obrancov vlasti, Putin deklaroval, že jeho vojaci bránia „hranice“ Ruska s cieľom zabezpečiť „strategickú paritu“ medzi veľmocami a bojovať za „budúcnosť“ krajiny. Ukrajina považuje rozpútanú vojnu za oživenie imperiálnych snáh Ruska zameraných na podmanenie si ukrajinského ľudu, dodala AFP.
Rusko v súčasnosti okupuje takmer 20 percent ukrajinského územia, pričom prakticky denne útočí na mestá, dediny a civilnú infraštruktúru, čo má za následok aj najhoršiu energetickú krízu od začiatku invázie.
