Kyjev 7. januára (TASR) — Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že od európskych spojencov nedostal žiadnu „jednoznačnú odpoveď“ na otázku, ako by bránili Ukrajinu v prípade, že by ju Rusko po skončení teraz prebiehajúcej vojny opäť napadlo. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.

Európski lídri a americkí vyslanci v utorok v Paríži oznámili, že sa dohodli na kľúčových bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Tie zahŕňajú monitorovací mechanizmus pod vedením USA a európske mnohonárodné sily, ktoré by boli nasadené v prípade dosiahnutia prímeria.

Na otázku, či si je istý, že by európski spojenci v prípade ďalšej ruskej invázie zasiahli a bránili jeho krajinu, Zelenskyj v stredu odpovedal, že na to nemá „jasnú“ odpoveď.

„Ja osobne veľmi chcem dostať veľmi jednoduchú odpoveď: áno, ak dôjde k novej agresii, všetci partneri dajú Rusom razantnú odpoveď. Presne túto otázku som položil všetkým našim partnerom. Zatiaľ som však nedostal jasnú a jednoznačnú odpoveď,“ povedal Zelenskyj novinárom.

Zo strany spojencov Kyjeva podľa neho existuje „politická vôľa“ poskytnúť Ukrajine „silné bezpečnostné záruky“. „Kým však nebudeme mať takéto bezpečnostné záruky – právne záväzné, schválené parlamentmi a podporené Kongresom Spojených štátov – nemôžeme na túto otázku odpovedať,“ zdôraznil Zelenskyj.

Agentúra Reuters pripomína, že Ukrajina sa snaží od svojich spojencov získať silné bezpečnostné záruky v prípade uzavretia prímeria s Ruskom. Zároveň je však proti požiadavke Kremľa vzdať sa východoukrajinského regiónu Donbas výmenou za mier.

Zelenskyj sa v utorok večer vyjadril, že americkí a ukrajinskí predstavitelia rokovali o „nejakých nápadoch“, ako vyriešiť územné spory. Tie označil za najväčšiu prekážku v mierovom procese.

Ukrajinský prezident následne v stredu oznámil, že na vyjednávacie tímy v druhý deň rokovaní vo Francúzsku čakajú tie „najzložitejšie otázky“ - konkrétne kontrola územia na východe Ukrajiny a Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň.

Americkú stranu na stredajších rokovaniach zastupujú vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner. „Uskutoční sa ďalšie rokovanie s vyslancami prezidenta Spojených štátov, ktoré bude už tretím za dva dni,“ napísal Zelenskyj na Facebooku.

Zelenskyj: USA by mali ukázať, že majú nástroje aj na nátlak na Rusko

Spojené štáty by mali zintenzívniť svoj tlak na Rusko napríklad aj „vykonaním operácie“ podobnej tej, ktorú špeciálne jednotky USA podnikli nedávno vo Venezuele. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj citovaný agentúrou AFP, píše TASR. Podľa Zelenského táto operácia zameraná na venezuelského vodcu Nicolása Madura ukázala, že „Washington má moc ovplyvňovať Moskvu, ak to naozaj chce“.

Zelenskyj sa domnieva, že napríklad zvrhnutie čečenského vodcu Ramzana Kadyrova by ruského prezidenta Vladimira Putina prinútilo, aby si „dvakrát rozmyslel“, či chce pokračovať vo vojne rozpútanej voči Ukrajine.

AFP pripomenula, že niekoľko hodín po americkej operácii na Madurovo zadržanie Zelenskyj žartoval, že cieľom takejto akcie by mal byť aj samotný Putin. „Ak takto možno zaobchádzať s diktátormi, potom Spojené štáty vedia, čo majú robiť ďalej,“ povedal ukrajinský líder narážajúc na Putina.

Kadyrov, ktorý je vodcom Čečenskej republiky s prevažne moslimským obyvateľstvom od roku 2007, je jedným z najväčších Putinových podporovateľov: hneď v prvej fáze vojny vyslal na Ukrajinu tisíce čečenských vojakov a opakovane podporil radikálov v Moskve, ktorí vo vojne na Ukrajine žiadali využitie tých najextrémnejších možností vrátane jadrového úderu.

Ukrajina, ktorá už takmer štyri roky bojuje proti ruskej invázii, už dávnejšie tvrdí, že jej partneri vrátane USA nevyvíjajú dostatočný tlak na Kremeľ, aby vojnu ukončil.

Zadržanie Madura a jeho manželky a ich prepravenie do USA, kde budú čeliť súdnemu procesu, šokovalo spojencov Washingtonu a vyvolalo odsúdenie zo strany Moskvy, ktorá je dlhoročným spojencom Venezuely.