Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Austrálsky minister vnútra Tony Burke nedávno objasnil, že možnosti štátu zabrániť návratu vlastných občanov sú veľmi obmedzené.
Autor TASR
Melbourne 7. mája (TASR) - Skupina žien, ktoré sú údajne napojené na džihádistickú organizáciu Islamský štát (IS), sa spolu so svojimi deťmi vo štvrtok vrátila do Austrálie. Tamojšie úrady vopred avizovali, že niektorým zo žien po návrate hrozí trestné stíhanie za ich údajné pôsobenie v takzvanom kalifáte IS na území Sýrie a Iraku, informovala agentúra AP, píše TASR.
Lietadlo spoločnosti Qatar Airways, ktoré podľa médií prevážalo tri Austrálčanky a ich osem detí, pristálo v Melbourne, zatiaľ čo ďalší stroj s jednou ženou a jej synom krátko nato dorazil do Sydney.
Austrálsky minister vnútra Tony Burke nedávno objasnil, že možnosti štátu zabrániť návratu vlastných občanov sú veľmi obmedzené. Podľa austrálskeho zákona o boji proti terorizmu môže minister vnútra zakázať občanom vo veku 14 rokov a starším návrat do vlasti až na dva roky alebo im uložiť prísne podmienky monitorovania. Jedna žena z tejto skupiny už takýto príkaz dostala, uviedol Butler.
Dodal, že vláda ani týmto ženám nijako nepomáha a ani nebude pomáhať. Rozhodnutie týchto rodín odísť do Sýrie a napojiť sa na IS označil za neprijateľné.
Federálna polícia v Austrálii potvrdila, že niektorí z dospelých navrátilcov môžu byť po príchode zadržaní a vyšetrovaní. Deti budú zapojené do programov sociálnej reintegrácie a podpory.
Austrálska opozícia vypracovala návrh zákona, ktorý kriminalizuje pomoc pri návrate občanov spojených s IS a trestá ju až 10 rokmi väzenia. Tieňový minister vnútra Dan Tehan pri obhajobe návrhu uviedol, že súčasné zákony sú nedostatočné. Tvrdí, že niektoré mimovládne organizácie „zneužívajú systém“ tým, že pomáhajú pri týchto návratoch, ktoré následne zahlcujú spravodajské služby.
Humanitárne organizácie s týmto postojom dôrazne nesúhlasili. Generálny riaditeľ organizácie Save the Children Mat Tinkler síce označil tento návrh zákona za „pozoruhodný“, ale varoval, že by mohol kriminalizovať čisto humanitárne akcie, ako je poskytovanie potravín alebo lekárskej podpory.
Austrálsky premiér Anthony Albanese návrh zákona odmietol s tým, že úrady už majú dostatočné právomoci na riešenie bezpečnostných hrozieb, vrátane možnosti dočasne zakázať návrat do krajiny či odobrať občianstvo.
Právni experti poukazujú na to, že takáto kriminalizácia by mohla porušovať ústavne zaručené slobody a byť v rozpore so záväzkami Austrálie chrániť maloletých v konfliktných zónach.
Časť Austrálčaniek odišla do Sýrie v rokoch 2012-16, často za svojimi partnermi napojenými na IS. Po páde kalifátu v roku 2019 boli viaceré z nich zadržiavané v táboroch na severe Sýrie, kým niektoré sa už medzičasom vrátili domov.
Najznámejším z týchto zariadení je tábor al-Húl pri hranici s Irakom, kde boli sústredení príbuzní bojovníkov IS zajatých počas operácií proti skupine. Po zmenách bezpečnostnej situácie v roku 2026 zostáva v severovýchodnej Sýrii menej než tisíc rodín spojených s IS.
Lietadlo spoločnosti Qatar Airways, ktoré podľa médií prevážalo tri Austrálčanky a ich osem detí, pristálo v Melbourne, zatiaľ čo ďalší stroj s jednou ženou a jej synom krátko nato dorazil do Sydney.
Austrálsky minister vnútra Tony Burke nedávno objasnil, že možnosti štátu zabrániť návratu vlastných občanov sú veľmi obmedzené. Podľa austrálskeho zákona o boji proti terorizmu môže minister vnútra zakázať občanom vo veku 14 rokov a starším návrat do vlasti až na dva roky alebo im uložiť prísne podmienky monitorovania. Jedna žena z tejto skupiny už takýto príkaz dostala, uviedol Butler.
Dodal, že vláda ani týmto ženám nijako nepomáha a ani nebude pomáhať. Rozhodnutie týchto rodín odísť do Sýrie a napojiť sa na IS označil za neprijateľné.
Federálna polícia v Austrálii potvrdila, že niektorí z dospelých navrátilcov môžu byť po príchode zadržaní a vyšetrovaní. Deti budú zapojené do programov sociálnej reintegrácie a podpory.
Austrálska opozícia vypracovala návrh zákona, ktorý kriminalizuje pomoc pri návrate občanov spojených s IS a trestá ju až 10 rokmi väzenia. Tieňový minister vnútra Dan Tehan pri obhajobe návrhu uviedol, že súčasné zákony sú nedostatočné. Tvrdí, že niektoré mimovládne organizácie „zneužívajú systém“ tým, že pomáhajú pri týchto návratoch, ktoré následne zahlcujú spravodajské služby.
Humanitárne organizácie s týmto postojom dôrazne nesúhlasili. Generálny riaditeľ organizácie Save the Children Mat Tinkler síce označil tento návrh zákona za „pozoruhodný“, ale varoval, že by mohol kriminalizovať čisto humanitárne akcie, ako je poskytovanie potravín alebo lekárskej podpory.
Austrálsky premiér Anthony Albanese návrh zákona odmietol s tým, že úrady už majú dostatočné právomoci na riešenie bezpečnostných hrozieb, vrátane možnosti dočasne zakázať návrat do krajiny či odobrať občianstvo.
Právni experti poukazujú na to, že takáto kriminalizácia by mohla porušovať ústavne zaručené slobody a byť v rozpore so záväzkami Austrálie chrániť maloletých v konfliktných zónach.
Časť Austrálčaniek odišla do Sýrie v rokoch 2012-16, často za svojimi partnermi napojenými na IS. Po páde kalifátu v roku 2019 boli viaceré z nich zadržiavané v táboroch na severe Sýrie, kým niektoré sa už medzičasom vrátili domov.
Najznámejším z týchto zariadení je tábor al-Húl pri hranici s Irakom, kde boli sústredení príbuzní bojovníkov IS zajatých počas operácií proti skupine. Po zmenách bezpečnostnej situácie v roku 2026 zostáva v severovýchodnej Sýrii menej než tisíc rodín spojených s IS.
