FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Brusel 6. januára (TASR) - Ženy v Európskej únii odsúvajú na čoraz neskôr prvý pôrod a v priemere to je až krátko pred dovŕšením 30 rokov. Podľa odborníkov sa tento trend nezmení, TASR o tom píše podľa webu euronews.com
Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr. V rámci európskych krajín sú v priemere najmladšie matky (24,7 roka) v Moldavsku až po Taliansko s priemerným vekom 31,8 roka.
Odkladanie rodičovstva na neskôr však neznamená aj rozhodnutie vôbec nemať detí. Medzi európske krajiny s vyšším vekom prvorodičiek patria aj tie s vyššou mierou pôrodnosti ako sú Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Lichtenštajnsko a Nórsko, ukazujú údaje EÚ.
„Nie je veľa dôkazov... že ľudia už nechcú mať deti; ideálna veľkosť rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenila. Je to len o načasovaní,“ povedala demografka Ester Lazzari, ktorá sa špecializuje na plodnosť na Viedenskej univerzite.
Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí.
„Trend odkladania pôrodu možno pozorovať všade v Európe. Preto je veľmi ťažké presne určiť jeden faktor, ktorý by tento trend mohol vysvetliť,“ povedala Lazzari.
Podľa údajov z roku 2023 sa ženy vo východnej a strednej Európe stávajú matkami v priemere zhruba po dovŕšení veku 25 rokov, v západnej a južnej Európe to býva až blížiaci sa vek 30 rokov.
Vyšší vek prvorodičiek prináša rôzne zdravotné dôsledky vrátane zhoršenej plodnosti. Ženy vo veku, keď sa už cítia byť pripravené mať deti, preto už nemusia byť schopné mať ich toľko prirodzenou cestou, koľko by si želali.
„Preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôvody,“ povedal Lazzari.
S týmto posunom súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe, pričom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) celosvetovo je neplodný približne každý šiesty človek - pravidelný nechránený pohlavný styk sa ani po roku nekončí sa tehotenstvom.
Podľa údajov z roku 2021 sa na takmer 1.400 klinikách uskutočnilo viac ako 1,1 milióna liečebných cyklov neplodnosti. Ide často o finančne drahý a emocionálne náročný postup. V niektorých krajinách sú z neho vylúčené slobodné ženy alebo homosexuálne páry.
Podľa oficiálnych údajov sa ženy v Európskej únii stávajú matkami v priemere vo veku 29,8 roka, pred desiatimi rokmi to bolo približne o jeden rok skôr. V rámci európskych krajín sú v priemere najmladšie matky (24,7 roka) v Moldavsku až po Taliansko s priemerným vekom 31,8 roka.
Odkladanie rodičovstva na neskôr však neznamená aj rozhodnutie vôbec nemať detí. Medzi európske krajiny s vyšším vekom prvorodičiek patria aj tie s vyššou mierou pôrodnosti ako sú Dánsko, Nemecko, Írsko, Cyprus, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Lichtenštajnsko a Nórsko, ukazujú údaje EÚ.
„Nie je veľa dôkazov... že ľudia už nechcú mať deti; ideálna veľkosť rodiny sa v priebehu času v skutočnosti nezmenila. Je to len o načasovaní,“ povedala demografka Ester Lazzari, ktorá sa špecializuje na plodnosť na Viedenskej univerzite.
Európanky zvyčajne odkladajú prvý pôrod napríklad pre dokončenie štúdia, získanie finančnej stability a znižovanie šance nájsť si stabilného partnera pre výchovu detí.
„Trend odkladania pôrodu možno pozorovať všade v Európe. Preto je veľmi ťažké presne určiť jeden faktor, ktorý by tento trend mohol vysvetliť,“ povedala Lazzari.
Podľa údajov z roku 2023 sa ženy vo východnej a strednej Európe stávajú matkami v priemere zhruba po dovŕšení veku 25 rokov, v západnej a južnej Európe to býva až blížiaci sa vek 30 rokov.
Vyšší vek prvorodičiek prináša rôzne zdravotné dôsledky vrátane zhoršenej plodnosti. Ženy vo veku, keď sa už cítia byť pripravené mať deti, preto už nemusia byť schopné mať ich toľko prirodzenou cestou, koľko by si želali.
„Preferované reprodukčné okno sa posunulo na neskôr a zjavne to nemá biologické dôvody,“ povedal Lazzari.
S týmto posunom súvisí aj nárast liečby neplodnosti v Európe, pričom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) celosvetovo je neplodný približne každý šiesty človek - pravidelný nechránený pohlavný styk sa ani po roku nekončí sa tehotenstvom.
Podľa údajov z roku 2021 sa na takmer 1.400 klinikách uskutočnilo viac ako 1,1 milióna liečebných cyklov neplodnosti. Ide často o finančne drahý a emocionálne náročný postup. V niektorých krajinách sú z neho vylúčené slobodné ženy alebo homosexuálne páry.
