Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Podľa odhadov OSN je v Líbyi nasadených 20.000 žoldnierov a zahraničných bojovníkov vrátane príslušníkov ruskej polovojenskej organizácie.
Autor TASR
Tripolis 12. novembra (TASR) - Zhruba 300 žoldnierov a zahraničných bojovníkov na strane vplyvného líbyjského poľného maršala Chalífa Haftara opustí krajinu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AFP s odvolaním sa na armádne zdroje.
"Prvá skupina 300 žoldnierov a zahraničných bojovníkov" bude repatriovaná "na žiadosť Francúzska", uviedli vo vyhlásení zástupcovia Haftarových síl na východe krajiny. Koordinované to bude misiou OSN v Líbyi a domácimi krajinami bojovníkov. Ide o "unilaterálne" gesto, Haftar údajne zaň od vlády v Tripolise nič neočakáva.
Táto správa prišla v čase, keď sa v Paríži koná medzinárodná konferencia zameraná na obnovu stability v tejto severoafrickej krajine.
Podľa odhadov OSN je v Líbyi nasadených 20.000 žoldnierov a zahraničných bojovníkov vrátane príslušníkov ruskej polovojenskej organizácie - tzv. Wagnerovej skupiny a bojovníkov zo Sudánu, Čadu či Sýrie.
Nezávislá vyšetrovacia misia OSN v októbri zverejnila správu, podľa ktorej všetky strany konfliktu v Líbyi porušovali medzinárodné humanitárne právo, pričom niektoré z nich spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane verbovania detských vojakov.
Líbyu zachvátil chaos po povstaní podporenom Severoatlantickou alianciou v roku 2011, počas ktorého zvrhli a neskôr zabili dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího. Krajina sa v posledných rokoch rozdelila medzi súperiace vlády sídliace na východe a západe, ktoré podporovali rôzne ozbrojené skupiny a zahraničné vlády.
Haftara, ktorého kritici vinili zo snahy nastoliť v Líbyi vojenskú diktatúru, vojensky podporovali Spojené arabské emiráty, Rusko, Egypt a Francúzsko, zatiaľ čo Turecko poskytovalo vojenskú pomoc medzinárodne podporovanej vláde v Tripolise.
V marci tohto roka sa moci na základe októbrového prímeria medzi súperiacimi frakciami ovládajúcimi východ a západ krajiny ujala moci nová vláda národnej jednoty, ktorá má doviesť Líbyu k parlamentným a prezidentským voľbám. V pondelok v krajine spustili registráciu kandidátov na decembrové voľby prezidenta; parlamentné sa majú podľa AFP konať v januári. Medzi oboma súperiacimi tábormi však medzičasom opäť vypukli spory, a tak nie je jasné, či jednotlivé strany výsledky volieb budú rešpektovať.
"Prvá skupina 300 žoldnierov a zahraničných bojovníkov" bude repatriovaná "na žiadosť Francúzska", uviedli vo vyhlásení zástupcovia Haftarových síl na východe krajiny. Koordinované to bude misiou OSN v Líbyi a domácimi krajinami bojovníkov. Ide o "unilaterálne" gesto, Haftar údajne zaň od vlády v Tripolise nič neočakáva.
Táto správa prišla v čase, keď sa v Paríži koná medzinárodná konferencia zameraná na obnovu stability v tejto severoafrickej krajine.
Podľa odhadov OSN je v Líbyi nasadených 20.000 žoldnierov a zahraničných bojovníkov vrátane príslušníkov ruskej polovojenskej organizácie - tzv. Wagnerovej skupiny a bojovníkov zo Sudánu, Čadu či Sýrie.
Nezávislá vyšetrovacia misia OSN v októbri zverejnila správu, podľa ktorej všetky strany konfliktu v Líbyi porušovali medzinárodné humanitárne právo, pričom niektoré z nich spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti vrátane verbovania detských vojakov.
Líbyu zachvátil chaos po povstaní podporenom Severoatlantickou alianciou v roku 2011, počas ktorého zvrhli a neskôr zabili dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího. Krajina sa v posledných rokoch rozdelila medzi súperiace vlády sídliace na východe a západe, ktoré podporovali rôzne ozbrojené skupiny a zahraničné vlády.
Haftara, ktorého kritici vinili zo snahy nastoliť v Líbyi vojenskú diktatúru, vojensky podporovali Spojené arabské emiráty, Rusko, Egypt a Francúzsko, zatiaľ čo Turecko poskytovalo vojenskú pomoc medzinárodne podporovanej vláde v Tripolise.
V marci tohto roka sa moci na základe októbrového prímeria medzi súperiacimi frakciami ovládajúcimi východ a západ krajiny ujala moci nová vláda národnej jednoty, ktorá má doviesť Líbyu k parlamentným a prezidentským voľbám. V pondelok v krajine spustili registráciu kandidátov na decembrové voľby prezidenta; parlamentné sa majú podľa AFP konať v januári. Medzi oboma súperiacimi tábormi však medzičasom opäť vypukli spory, a tak nie je jasné, či jednotlivé strany výsledky volieb budú rešpektovať.
