Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Dlhoročný prezident, ktorý prišiel o moc počas revolúcie v roku 2011, zomrel len niekoľko týždňov po absolvovaní operácie.
Autor TASR
,aktualizované Káhira 25. februára (TASR) - Vo veku 91 rokov zomrel v utorok bývalý egyptský prezident Husní Mubarak. S odvolaním sa na vyhlásenie Mubarakovej rodiny o tom informovala agentúra AFP.
Dlhoročný prezident, ktorý prišiel o moc počas revolúcie v roku 2011, zomrel len niekoľko týždňov po absolvovaní operácie, uviedla spravodajská stanica al-Džazíra.
Podľa agentúry AP bol Mubarak počas svojej takmer 30-ročnej vlády verným spojencom USA, hrádzou proti islamistickým militantom a zástancom udržania mieru s Izraelom. Avšak desaťtisíce mladých Egypťanov, ktorí sa v roku 2011 zúčastnili na 18 dní trvajúcich masových protestoch inšpirovaných tzv. arabskou jarou, ho vnímalo ako prežitok a novodobého faraóna.
Ako ďalej pripomína AP, Mubarak sa stal jediným z lídrov zvrhnutých počas arabskej jari, ktorý bol právoplatne odsúdený. Ešte v roku 2012 mu súd vymeral doživotný trest za to, že nezabránil smrti približne 900 demonštrantov, ktorí zahynuli počas demonštrácií v roku 2011. Mubarak sa voči rozsudku odvolal, pričom najvyšší súd ho o niekoľko rokov zbavil obvinení. Jeho oslobodenie vyvolalo v krajine vlnu nespokojnosti.
Egyptským prezidentom bol od 14. októbra 1981, keď nahradil zavraždeného Anvara Sadata. Na funkciu prezidenta rezignoval 11. februára 2011 po vlne občianskych protestov a svoje právomoci previedol na Najvyššiu vojenskú radu.
Husní Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v guvernoráte Minúfíja, ležiacom v centre Egypta. Po ukončení strednej školy nastúpil na Egyptskú vojenskú akadémiu, kde získal titul bakalár vojenských vied.
V roku 1950 začal študovať aj na Akadémii letectva. Počas svojho mnohoročného pôsobenia v armáde slúžil na niekoľkých veliacich postoch - či už išlo o post pilota, leteckého inštruktora, veliteľa letky či post veliteľa vojenskej základne. V roku 1964 stál v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) na čele egyptskej vojenskej delegácie a bol v tomto období vymenovaný do funkcie veliteľa Západnej leteckej základne na letisku v západnej časti Káhiry.
V rokoch 1967-1972 sa postupne vypracoval až na riaditeľa Akadémie letectva a náčelníka štábu egyptského letectva, ktorým zostal do roku 1972, keď sa stal veliteľom letectva a štátnym tajomníkom ministerstva pre vojenské záležitosti. V októbri 1973 ho povýšili na maršala letectva a o dva roky neskôr na egyptského viceprezidenta. V roku 1978 sa stal podpredsedom Národnej demokratickej strany (NDS).
Mubarak sa 14. októbra 1981 oficiálne postavil na čelo Egyptskej arabskej republiky ako nový prezident a predseda NDS. Následne ho niekoľkokrát opätovne zvolili do funkcie hlavy štátu.
Prezidentské voľby, ktoré sa konali 7. septembra 2005, priniesli zmenu. V rámci nich sa prvýkrát o post egyptského prezidenta uchádzalo viacero kandidátov. Mubarak v nich zvíťazil počtom 88,6 percenta hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo iba 23 percent z celkového počtu 32 miliónov registrovaných voličov. Inauguráciou 27. septembra 2005 začal svoje posledné funkčné obdobie, ktoré však skončil predčasne.
Mubarak, ktorý vládol v Egypte takmer 30 rokov, odstúpil z funkcie 11. februára 2011 po 18 dňoch masových demonštrácií a požiadal armádu, aby riadila krajinu. Dohodu o jeho odstúpení sa podarilo dosiahnuť po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Spojených arabských emirátov (SAE) šejkom Abdalláhom bin Zajdom Nahajánom.
Exprezident súhlasil s demisiou, ak mu umožnia odcestovať do Šarm aš-Šajchu a následne do mesta al-Ajn v SAE. Súčasťou podmienok demisie bolo aj to, že ho nová egyptská vláda nebude stíhať. Súd v Káhire ho však 2. júna 2012 odsúdil na doživotie za spoluvinu pri zabití stoviek demonštrantov počas ľudového povstania v roku 2011. Mubarak sa stal prvým arabským lídrom, ktorého odsúdili v jeho vlastnej krajine.
Egyptský najvyšší odvolací súd 9. januára 2016 zamietol odvolanie bývalého dlhoročného prezidenta a jeho dvoch synov voči trojročnému väzenskému trestu za korupciu a ich rozsudky potvrdil. Rozsudok kasačného súdu tak uzatvoril zdĺhavé súdne konanie, v ktorom boli exprezident a jeho synovia Alá a Gamál odsúdení za zneužitie viac ako 100 miliónov egyptských libier (11,6 milióna eur) určených na obnovu prezidentských palácov. Mubarakovci ich využili na zmodernizovanie rodinných nehnuteľností.
Začiatkom marca 2017 egyptský najvyšší odvolací súd zbavil Mubaraka obvinení zo spoluviny za smrť demonštrantov. Z väzby ho prepustili 24. marca 2017.
Dlhoročný prezident, ktorý prišiel o moc počas revolúcie v roku 2011, zomrel len niekoľko týždňov po absolvovaní operácie, uviedla spravodajská stanica al-Džazíra.
Podľa agentúry AP bol Mubarak počas svojej takmer 30-ročnej vlády verným spojencom USA, hrádzou proti islamistickým militantom a zástancom udržania mieru s Izraelom. Avšak desaťtisíce mladých Egypťanov, ktorí sa v roku 2011 zúčastnili na 18 dní trvajúcich masových protestoch inšpirovaných tzv. arabskou jarou, ho vnímalo ako prežitok a novodobého faraóna.
Ako ďalej pripomína AP, Mubarak sa stal jediným z lídrov zvrhnutých počas arabskej jari, ktorý bol právoplatne odsúdený. Ešte v roku 2012 mu súd vymeral doživotný trest za to, že nezabránil smrti približne 900 demonštrantov, ktorí zahynuli počas demonštrácií v roku 2011. Mubarak sa voči rozsudku odvolal, pričom najvyšší súd ho o niekoľko rokov zbavil obvinení. Jeho oslobodenie vyvolalo v krajine vlnu nespokojnosti.
V tejto súvislosti prináša TASR jeho profil.
Egyptským prezidentom bol od 14. októbra 1981, keď nahradil zavraždeného Anvara Sadata. Na funkciu prezidenta rezignoval 11. februára 2011 po vlne občianskych protestov a svoje právomoci previedol na Najvyššiu vojenskú radu.
Husní Mubarak sa narodil 4. mája 1928 v guvernoráte Minúfíja, ležiacom v centre Egypta. Po ukončení strednej školy nastúpil na Egyptskú vojenskú akadémiu, kde získal titul bakalár vojenských vied.
V roku 1950 začal študovať aj na Akadémii letectva. Počas svojho mnohoročného pôsobenia v armáde slúžil na niekoľkých veliacich postoch - či už išlo o post pilota, leteckého inštruktora, veliteľa letky či post veliteľa vojenskej základne. V roku 1964 stál v Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) na čele egyptskej vojenskej delegácie a bol v tomto období vymenovaný do funkcie veliteľa Západnej leteckej základne na letisku v západnej časti Káhiry.
V rokoch 1967-1972 sa postupne vypracoval až na riaditeľa Akadémie letectva a náčelníka štábu egyptského letectva, ktorým zostal do roku 1972, keď sa stal veliteľom letectva a štátnym tajomníkom ministerstva pre vojenské záležitosti. V októbri 1973 ho povýšili na maršala letectva a o dva roky neskôr na egyptského viceprezidenta. V roku 1978 sa stal podpredsedom Národnej demokratickej strany (NDS).
Mubarak sa 14. októbra 1981 oficiálne postavil na čelo Egyptskej arabskej republiky ako nový prezident a predseda NDS. Následne ho niekoľkokrát opätovne zvolili do funkcie hlavy štátu.
Prezidentské voľby, ktoré sa konali 7. septembra 2005, priniesli zmenu. V rámci nich sa prvýkrát o post egyptského prezidenta uchádzalo viacero kandidátov. Mubarak v nich zvíťazil počtom 88,6 percenta hlasov. Na voľbách sa zúčastnilo iba 23 percent z celkového počtu 32 miliónov registrovaných voličov. Inauguráciou 27. septembra 2005 začal svoje posledné funkčné obdobie, ktoré však skončil predčasne.
Mubarak, ktorý vládol v Egypte takmer 30 rokov, odstúpil z funkcie 11. februára 2011 po 18 dňoch masových demonštrácií a požiadal armádu, aby riadila krajinu. Dohodu o jeho odstúpení sa podarilo dosiahnuť po stretnutí s ministrom zahraničných vecí Spojených arabských emirátov (SAE) šejkom Abdalláhom bin Zajdom Nahajánom.
Exprezident súhlasil s demisiou, ak mu umožnia odcestovať do Šarm aš-Šajchu a následne do mesta al-Ajn v SAE. Súčasťou podmienok demisie bolo aj to, že ho nová egyptská vláda nebude stíhať. Súd v Káhire ho však 2. júna 2012 odsúdil na doživotie za spoluvinu pri zabití stoviek demonštrantov počas ľudového povstania v roku 2011. Mubarak sa stal prvým arabským lídrom, ktorého odsúdili v jeho vlastnej krajine.
Egyptský najvyšší odvolací súd 9. januára 2016 zamietol odvolanie bývalého dlhoročného prezidenta a jeho dvoch synov voči trojročnému väzenskému trestu za korupciu a ich rozsudky potvrdil. Rozsudok kasačného súdu tak uzatvoril zdĺhavé súdne konanie, v ktorom boli exprezident a jeho synovia Alá a Gamál odsúdení za zneužitie viac ako 100 miliónov egyptských libier (11,6 milióna eur) určených na obnovu prezidentských palácov. Mubarakovci ich využili na zmodernizovanie rodinných nehnuteľností.
Začiatkom marca 2017 egyptský najvyšší odvolací súd zbavil Mubaraka obvinení zo spoluviny za smrť demonštrantov. Z väzby ho prepustili 24. marca 2017.
