Berlín 14. marca (TASR) - Vo veku 96 rokov zomrel v sobotu v bavorskom meste Starnberg nemecký filozof Jürgen Habermas. Úmrtie potvrdilo vydavateľstvo Suhrkamp Verlag agentúre DPA s odvolaním sa na rodinu, píše TASR.

Habermans, ako významný európsky intelektuál 20. storočia, sa narodil 18. júna 1929 v Düsseldorfe. Študoval filozofiu, psychológiu, nemeckú literatúru a ekonómiu v Göttingene, Zürichu a Bonne.

Svoje hlavné diela napísal vo Frankfurte, kde začal svoju kariéru v 50. rokoch v Inštitúte pre sociálny výskum pod vedením filozofa Theodora W. Adorna.

Jeho politické teórie pomohli formovať povojnovú intelektuálnu scénu v Nemecku, počnúc publikáciou Štrukturálna transformácia verejnej sféry z roku 1962. Za významné filozofické dielo je považovaná aj Teória komunikatívneho konania vydaná v roku 1981.

Habermas sa vo svojich prácach často venoval verejnej sfére a skúmal, aké formy verejnej diskusie sú najvhodnejšie pre fungovanie demokracie.

V roku 1964 začal viesť katedru filozofie a sociológie na Frankfurtskej univerzite po Maxovi Horkheimerovi, ďalšom vedúcom filozofovi a sociológovi spojenom s frankfurtskou školou. Habermasova inauguračná prednáška bola publikovaná ako kniha Poznanie a ľudské záujmy v roku 1968.

Podporoval študentské protesty, ktoré v tom roku otriasli Západným Nemeckom, no neskôr odmietol ich radikalizáciu.

V roku 1971 sa presťahoval do prestížneho mesta Starnberg pri Mníchove, kde pracoval v Inštitúte Maxa Plancka pre výskum životných podmienok vedecko-technického sveta až do roku 1981. Vtedy vydal svoje vrcholné dielo Teória komunikatívneho konania.

V roku 1983 sa vrátil do Frankfurtu, kde zostal vedúcim katedry filozofie až do konca svojej univerzitnej kariéry v roku 1994.

Na dôchodku pri Starnberskom jazere pokračoval v komentovaní politických udalostí, pričom vyvolal kontroverzie napríklad podporou zásahu Severoatlantickej aliancie v Kosove.

Habermas bol ženatý s historičkou a učiteľkou Ute Wesselhöftovou, ktorá zomrela minulý rok. Zanechal po sebe tri deti.